Magdaléna Dobromila Rettigová

Populárna Domácí kuchařka od Magdalény Rettigovej, zaiste patrí k najznámejším kuchárskym knihám v minulosti v našich končinách, ktorá vyšla v Čechách.


Do dnešných dní sa zachovali v ústnej podobe rôzne citácie z jej domácej kuchárky, začo vďačíme jej literárnemu nadaniu. Bola to žena mnohých tvárí, záujmov a talentu.  Narodila sa koncom 18. storočia v roku 1785 ako Magdaléna Artmannová, v rodine vrchnostenského správcu v Všeradicích na Berounsku. Bola jediným dieťaťom, ktoré sa dožilo dospelosti. Matkina úzkostlivosť sa prejavila v prísnej výchove, a preto oporu i nehu Magdaléna  nachádzala práve u otca. Toto relatívne šťastné a bezproblémové obdobie, trvalo len do jej ôsmych rokov, kedy je otec umiera.

Počas nasledujúcich dvoch rokoch, sa vdova domáhala vdovského príspevku, na ktorý mala nárok. Z týchto dôvodov, malá Magdaléna mohla nastúpiť do školy až v desiatich rokoch. Od počiatku prejavovala inteligenciu, dôvtip a hlad po vedomostiach. Okrem iného sa veľmi zaujímala o literárnu tvorbu ako aj pre ženu, netypickú mineralógiou. Tieto dve záľuby jej ostali až do konca života.

Ako malé dievča a mladá deva, bola príťažlivá a nemala núdzu o nápadníkov. O tých však neprejavovala veľký záujem  a sústredila sa radšej na tvorbu prvých básničiek  a krátkych poviedok. V jednej z nich sama  opísala, ako sa  elegantne zbavila svojich nápadníkov.

Jej cieľavedomosť sa prejavila aj vo výbere životného partnera. Nakoľko nepochádzala zo zámožnej rodiny, jej matka si pre ňu predstavovala nastávajúceho manžela s postavením a majetkom. Magdaléna aj v tomto prípade prejavila svoju rozhodnosť a slobodomyseľnosť. Presadila si u matky  súhlas k sobášu, s českým  vlastencom, právnikom a filozofom Janom Aloisom Rettigom, ktorý bol o jedenásť rokov starší. Vyrastal v zmiešanej rodine, otec Nemec a matka Češka. Vo svojej dobe bol známy ako autor drobných próz, básní a divadelných hier. Prekladal z latinčiny a z gréčtiny a občasne prispieval do vlasteneckých novín. K českému vlastenectvu priviedol aj svoju mladú manželku, ktorá do svojich osemnástich rokov,  vyrastala v čisto nemeckom prostredí. Magdaléna sa začala učiť česky práve po zoznámení s Janom, a spoločne si pribrali ku krstnému menu ešte české – Dobromila a Sudiprav. V jej osobnom živote dôležitú úlohu zohrávalo české vlastenectvo a ľudia s ním spojení. V každom meste, v ktorom pôsobil jej manžel, založili „kávičkovú spoločnosť“, ktorú navštevovali významní vlastenci tej doby,  ako boli napríklad Šafárik, Jungman či Palacký. Ďalším dôležitým mužom v jej živote, okrem otca a manžela, bol jej osobný lekár - vlastenec František Koráb.  Vďaka nemu sa z Magdalény stala knihovníčka s českými knihami v ich „kávičkovej spoločnosti“, kde si ich požičiavali ďalší vlastenci. Takto sa zoznámila aj so svojím dvorným vydavateľom Janom Hostivítom Pospíšilom.


Rodinný život Rettigových

Napriek slobodnej voľbe manžela, jeho celoživotnej podpory a úcty, Magdaléna sa necítila byť v manželstve nikdy spokojná. Prvé roky boli pre nich asi najťažšie. Umreli im prvé dve deti, u Aloisa sa prejavila očná choroba a Magdaléna bola stále chorľavá.  Z jej mnohých detí, hovorí sa o šiestich až jedenástich deťoch, prežili len tri. Dcéra Jindřiška, prišla na svet po piatich rokoch manželstva,  potom syn Karel a Jozef Ondřej Liboslav. Dcéra sa preslávila ako operná speváčka v Stavovskom divadle a členka Kráľovskej dvornej opery v Mníchove, syn Josef,  bol rektorom piaristického gymnázia. V odborných kruhoch sa stal sa uznávaným znalcom v botanike a spoločne s matkou zdielali záľubu v mineralógiu. Rettigová mala svoju predstavu o živote, a o inštitúcii manželstva pochybovala. Jej prísna výchova a úcta k manželovi, jej však nedovoľovali prekročiť určité hranice vtedajšej morálky.


Tvorba

Z dobových prameňov sa dozvedáme, že bola plodnou spisovateľkou. Písala básničky, poviedky s vlasteneckou aj ženskou tématikou. Rettigovú považujú za zakladateľku tzv. „červenej knižnice“ a stala sa inšpiráciou Aloisovi Jiráskovi, ktorý jej venoval divadelnú hru. Slávu však dosiahla svojou domácou kuchárkou, ktorá si našla svoje české čitateľky-gazdinky v strednom stave.

 

Prvýkrát kniha vyšla v roku 1826 (Domáca kuchárka alebo pojednanie o mäsových a pôstnych pokrmoch pre dcérky české a moravské) a obsahovala 1150 receptov s praktickými radami. Celkom sa dočkala 46 vydaní a vyšla v českom aj nemeckom jazyku. Vo svojej kuchárke sa snažila vytvárať pestré menu, ktoré okrem hovädzieho mäsa sa zameriava na divinu, ryby a varenú zeleninu. Zároveň kládla dôraz aj na vizuálnu stránku podávaného jedla a na pekné stolovanie.  Bola to všestranne zameraná žena a popri písaní sa venovala aj vzdelávaniu mladých dievčat. Pravidelne viedla kurzy domácich prác, varenia a hospodárenia.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.