Vytlačiť túto stránku

Pomalá smrť afganských žien pod nadvládou Talibanu

Napísal  Daniela Mužíková 31. júl 2022

Amnesty International sa vo výskumnej správe s názvom Smrť v spomalenom zábere venuje porušovaniu ľudských práv žien a dievčat v Afganistane pod vládou Talibanu. Výskumný tím Amnesty viedol v marci 2022 rozhovory s viac ako 100 afganskými ženami a dievčatami, vo väčšine provincií Afganistanu.

copyright_kiana_hayeri_amnesty_international

Zdroj foto©Kiana Hayeri, Amnesty International

Respondentky v nich vykreslili bezútešný obraz vzájomne prepojených obmedzení a zákazov, ktoré držia afganské ženy a dievčatá ako vo väzení. Verejné politiky Talibanu vytvárajú systém represie, ktorý diskriminuje ženy a dievčatá v krajine takmer vo všetkých aspektoch ich života. 

„[Dozorcovia Talibanu] neustále prichádzali do miestnosti, kde ma zadržiavali, a ukazovali mi fotografie mojej rodiny. Stále opakovali... ‚Môžeme ich zabiť, všetkých, a ty s tým nebudeš môcť nič urobiť... Neplač, nerob scény. Mohla si očakávať, že po protestoch budú nasledovať dni ako tento.‘ 

[Jedného dňa] zamkli dvere a začali na mňa kričať... [Jeden člen Talibanu] mi povedal: ‚Ty nemravná ženská... Kvôli vám mrchám nám Amerika prestala dávať peniaze'... Potom do mňa kopol. Ten kopanec bol taký silný, že mi poranil chrbát, a kopol ma aj do brady... Dodnes mám bolesti v ústach vždy, keď sa pokúšam hovoriť,“ uviedla pre Amnesty International jedna zo žien, ktorú tento rok zatkli a niekoľko dní zadržiavali za účasť na pokojnom proteste. 

Potom, ako sa na sociálnych sieťach objavili fotografie zranení jednej z protestujúcich, začali členovia Talibanu biť ženy po intímnych miestach, aby im zabránili verejne ukázať svoje zranenia. 

„Bili nás po prsiach a rozkroku. Preto, aby sme to nemohli ukázať svetu,“ uviedla jedna zo zbitých žien, ktorá opísala správanie vojakov Talibanu k účastníčkam protestov. „Vojak, ktorý kráčal vedľa mňa, ma udrel do pŕs a povedal: ‚Môžem ťa na mieste zabiť a nikto nič nepovie.‘ Toto sa dialo zakaždým, keď sme vyšli von: napádali nás fyzicky, slovne aj emocionálne.“ 

Zadržiavané účastníčky protestov nemali vo väzbe dostatočný prístup k strave, vode, čerstvému vzduchu, hygienickým potrebám ani zdravotnej starostlivosti. Na slobodu sa mohli dostať iba potom, ako podpísali dohodu, že ony samy ani nikto iný z ich rodiny viac nebude protestovať ani verejne hovoriť o ich skúsenostiach vo väzbe. 

Informátori z radov personálu detenčných zariadení uviedli, že Taliban čoraz častejšie zatýka a zadržiava ženy a dievčatá, ktoré sa na verejnosti objavia bez tzv. mahrama (mužského sprievodcu) alebo s mužom, ktorého pravidlá Talibanu neklasifikujú ako mahrama. Ženy následne čelia obvineniam zo spáchania „trestného činu nemravnosti“. 

„Začali mi dávať elektrošoky... do ramena, tváre, krku, všade, kam mohli... Nadávali mi, že som prostitútka [a] suka... Muž so zbraňou v ruke sa mi vyhrážal, že ma zabije a nikto nenájde moje telo,“ uviedla vysokoškolská študentka, ktorú takisto zadržiavali tento rok. 

Podľa zdrojov z prostredia väzenských zariadení Taliban zadržiava aj mnohé ženy, ktoré opustili domácnosť, kde zažívali rodovo podmienené násilie. Niektoré z nich pritom prišli za miestnymi autoritami a žiadali pomoc a ochranu, Taliban však nemal pre ne primerané miesto, a tak ich umiestnil do väzenia. Tieto ženy a dievčatá často držia v izolácii, bijú ich a mučia. 

Po tom, ako Taliban v auguste minulého roka prebral moc, v krajine prudko vzrástol aj počet detských, predčasných a nútených manželstiev. Medzi hlavné dôvody patrí hospodárska a humanitárna kríza, nedostatok profesijných vyhliadok, ako aj tlak na vydaj za členov Talibanu. 

35-ročná Khorsheed* uviedla, že v septembri 2021 prinútila svoju 13-ročnú dcéru do svadby s ich 30-ročným susedom. Rodina za tento sobáš dostala „odmenu“ 60 000 afganských dolárov (približne 670 amerických dolárov) a Khorsheed* po ňom pocítila úľavu, že jej dcéra viac nebude hladovať. Žena podľa vlastných slov zvažovala aj vydaj svojej 10-ročnej dcéry. Zatiaľ sa však zdráha, pretože dúfa, že mladšia dcéra by mohla v budúcnosti zabezpečiť rodinu: „Chcela som, aby študovala. Aby vedela čítať a písať, hovoriť po anglicky a zarábať... Mám nádej, že z nej niečo bude a dokáže živiť rodinu. Samozrejme, ak školy neotvoria, budem ju musieť vydať.“ 

Situácia žien a dievčat v Afganistane sa z mesiaca na mesiac zhoršuje. Amnesty International preto vyzýva vládne hnutie Taliban na zmenu svojich politík a rešpektovanie ľudských práv žien v Afganistane. Organizácia zároveň vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo humanitárnu pomoc trpiacemu obyvateľstvu a vyvodilo zodpovednosť voči porušovateľom ľudských práv v krajine prostredníctvom cielených sankcií. 

Viac informácií a výsledky výskumu nájdete na https://www.amnesty.sk/smrt-v-spomalenom-zabere/