Lenže práve obdobie pracovnej neschopnosti, najmä dlhšieho charakteru, môže byť pre podnikateľov existenčne náročné, často totiž nesú zodpovednosť za záväzky, ako sú hypotéky, úvery na vybavenie či starostlivosť o rodinu.
Na rozdiel od sociálneho alebo zdravotného sa na nemocenské poistenie SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) prihlasujú dobrovoľne. Výpadok príjmu v čase choroby tak môže mať výrazný dopad najmä na tých, ktorí nemajú vytvorenú dostatočnú rezervu alebo si nezaistili iné krytie. „Mnohí podnikatelia s vážnou chorobou nepočítajú, pritom často však nesú zodpovednosť za záväzky, ako sú hypotéky, úvery na vybavenie či starostlivosť o rodinu,“ opisuje Marcela Pekárková, produktová manažérka životnej poisťovne YOUPLUS.
Dobrovoľná nemocenská? SZČO musí splniť hneď niekoľko podmienok
Dôvodov, prečo si živnostníci väčšinou dobrovoľné nemocenské poistenie neplatia, je viac. SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale musí využiť niektorý z nasledujúcich dvoch balíčkov dobrovoľného sociálneho poistenia:
- dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie
- dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
Ďalším faktorom v prípade nemocensky poistenej osoby je, že v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená aspoň 270 dní. Okrem toho platí podmienka, že tieto balíčky dobrovoľného sociálneho poistenie nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.
Časť podnikateľov preto hľadá alternatívne riešenie a spolieha sa skôr na komerčné životné poistenie. To obvykle zahŕňa nielen krytie pre prípad pracovnej neschopnosti, ale aj trvalé následky úrazu, závažné choroby alebo invaliditu. „Na rozdiel od nemocenského poistenia si navyše môžu klienti sami zvoliť tarifu, napríklad s plnením už od prvého dňa choroby,“ dodáva Pekárková.
Výška nemocenských dávok je potom závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané – čím viac zaplatíte, tým viac dostanete. Dobrovoľné nemocenské, rovnako ako ostatné dávky nemocenského poistenia, sa vyplácajú spätne – a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nemocenské vypláca. To všetko, samozrejme, za predpokladu, že živnostník včas doručil všetky potrebné a správne vyplnené doklady pre nárok na výplatu dávky.
Podnikatelia musia myslieť na finančnú rezervu
Prvé týždne choroby alebo úrazu väčšinou živnostníci zvládnu pokryť z krátkodobých úspor, pri dlhšej liečbe už však tieto rezervy dochádzajú a nastupuje poistné plnenie. Mandatórne mesačné výdavky sa u podnikateľov môžu pohybovať vo výške aj dvetisíc eur podľa náročnosti a špecializácie podnikania – napríklad prenájom priestorov, materiálne vybavenie alebo náklady na licencie softvérových programov.
Ak majú SZČO za všetkých okolností na účte rezervu, s ktorou dokážu prečkať niekoľko dní liečenia, často poistenie krátkodobých dopadov preskakujú. „Nezriedka tým precenia svoje sily – stačí totiž nečakaný jednorazový výdavok, napríklad na opravu služobného auta, a naraz sa úspory výrazne stenčia,“ tvrdí Pekárková. Okrem rozsahu poistného krytia a nastavenej výšky poistných súm ovplyvňuje výslednú výšku poistného viac faktorov, ako napríklad vek, zdravotný stav, rizikovosť profesie, koníčky, ale aj to, či je klient fajčiar.
„Úvaha o prihlásení na nemocenské poistenie by mala vychádzať z individuálneho posúdenia finančnej situácie. Najväčšiu istotu ponúka kombinácia životného poistenia a finančnej rezervy, spoliehať sa len na jedno z riešení je príliš riskantné. V prípade akýchkoľvek pochybností by mali podnikatelia hľadať konzultáciu u prevereného finančného poradcu. Už iba preto, že každý má špecifickú životnú situáciu,“ uzatvára Pekárková.
Zdroj foto: Freepik