Vytlačiť túto stránku

Úpal nehrozí len na slnku. Rizikom sú aj autá, byty alebo kancelárie

Napísal Mgr. Alexandra Štullerová 20. jún 2026

Úpal a nebezpečné prehriatie organizmu nehrozí len na pláži. Lekárnici z online poradne MojaLekáreň.sk varujú, že ľudia často podceňujú uzavreté a zle vetrané priestory – rozpálené auto, dusnú MHD, kanceláriu bez prúdenia vzduchu, zakrytý kočík alebo prehriaty byt seniora.

magnific_heart_stroke_26

Prvé príznaky môžu pripomínať bežnú únavu, u detí plačlivosť alebo ospalosť, u seniorov zhoršenie celkového stavu. „Pri úpale nerozhoduje len slnko, ale najmä to, či sa telo dokáže ochladzovať. Len čo sa objaví zmätenosť, porucha vedomia, opakované vracanie alebo kŕče, je nutné volať záchrannú službu,“ hovorí Mgr. Pavla Horáková z online poradne MojaLekáreň.sk.

Pootvorené okno nestačí

Za jednu z najrizikovejších situácií považujú lekárnici ponechanie dieťaťa, seniora alebo zvieraťa v zaparkovanom aute. Interiér vozidla sa dokáže zohriať veľmi rýchlo, a to aj vtedy, keď vonkajšia teplota ešte nepôsobí extrémne. Prehriatie auta nehrozí len pri 30 °C. Auto sa môže smrteľne prehriať aj počas jarného dňa. Pootvorené okná ani parkovanie v tieni nie sú spoľahlivou ochranou. „Neexistuje žiadnych bezpečných päť minút, keď si človek len odbehne. Rovnako opatrní by sme mali byť aj pri kočíkoch zakrytých plienkou alebo dekou: zakrytie obmedzuje cirkuláciu vzduchu a z kočíka sa môže stať nebezpečný skleník. Teplota vnútri môže počas pár minút stúpnuť aj o 10 až 15 stupňov oproti okoliu! Rizikové sú aj prehriate byty, čakárne, MHD alebo kancelárie bez dostatočného prúdenia vzduchu. Prehriatie môže vzniknúť aj počas bežného letného dňa, zvlášť keď sa spojí dusno, nedostatok tekutín, fyzická aktivita, nevhodné oblečenie alebo pobyt v uzavretom priestore,” dopĺňa Horáková.

Varovné príznaky sa môžu tváriť ako únava

Človek môže byť najprv len unavený, malátny, môže ho pobolievať hlava alebo mu môže byť nevoľno. Práve preto okolie niekedy prvé príznaky prehliadne. „U detí sa môže objaviť nepokoj, plačlivosť, začervenanie, ospalosť alebo apatia. U seniorov môžu byť prejavy menej nápadné a pripomínať bežnú únavu, vyčerpanie alebo zhoršenie chronických ťažkostí. Najväčšou chybou je čakať, že to samo prejde. Pri prehriatí rozhodujú prvé minúty: dostať človeka z tepla, chladiť, dopĺňať tekutiny a sledovať stav. Ak sa objavuje zmätenosť, porucha vedomia, opakované vracanie alebo kŕče, už nejde o situáciu, ktorú by mal človek riešiť doma,“ varuje Horáková.

Pozor na lieky. Nevysadzovať, ale poradiť sa

Horúčava môže byť väčšou záťažou pre ľudí, ktorí užívajú viac liekov. Niektoré prípravky môžu ovplyvňovať hospodárenie organizmu s vodou, krvný tlak alebo schopnosť tela reagovať na vysoké teploty. „Týkať sa to môže napríklad diuretík, niektorých liekov na tlak alebo prípravkov ovplyvňujúcich termoreguláciu. Pacienti by si však nemali lieky sami vysadzovať ani meniť dávkovanie. U seniorov často nestačí povedať: pite viac. Starší ľudia mávajú znížený pocit smädu a niekedy užívajú lieky, pre ktoré môže byť horúčava väčšou záťažou. Lieky sa však v horúčave samovoľne nevysadzujú. Dôrazne varujem aj pred ponechávaním liekov v rozpálenom aute alebo na priamom slnku. Vysoké teploty môžu znehodnotiť účinné látky, čo je nebezpečné najmä pri inzulíne, všetkých kvapkách, čapíkoch, ale aj bežných liekoch na tlak. Práve v tom pomáha online poradňa MojaLekáreň.sk dostupná kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Ľudia môžu s lekárnikom jednoducho konzultovať, či ich ťažkosti zodpovedajú bežnej únave, alebo už môžu súvisieť s prehriatím, ako nastaviť pitný režim pri užívaní liekov, prípadne čo si pripraviť pred cestou na dovolenku,” vysvetľuje Horáková.

Lekárnické minimum pre horúce dni

Odborníčka odporúča piť priebežne, nie až pri pocite smädu. Vhodná je voda, nesladené čaje alebo minerálne vody, pri výraznom potení aj doplnenie minerálov, ako sú horčík, draslík a sodík, prípadne využiť už hotové rehydratačné roztoky. Alkohol a väčšie množstvo kávy môžu dehydratáciu zhoršiť. Fyzickú záťaž je vhodné presunúť na ráno alebo večer, na poludnie zostávať v chlade a vetrať skoro ráno alebo neskoro večer.

V lete sa v online poradni MojaLekáreň.sk často stretávame s tým, že ľudia v panike nevedia, ako správne reagovať. Častým omylom je liatie ľadovej vody na prehriateho človeka alebo podanie ľadového nápoja. To môže spôsobiť teplotný šok, zhoršenie obehových ťažkostí alebo kŕče žalúdka. Správne je chladiť postupne, vlažnou vodou a obkladmi na krk, slabiny či podpazušie. Ľudia si tiež často mýlia úpal a úžeh: úpal vzniká z celkového prehriatia organizmu, zatiaľ čo úžeh súvisí najmä s priamym slnkom na nechránenú hlavu. Najlepšou ochranou je priebežne piť, neprehrievať deti, seniorov ani zvieratá a obmedziť záťaž v najteplejšej časti dňa,“ uzatvára Horáková.

Zdroj foto: Magnific

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy