Zaujímavosti a fakty
- Celosvetovo trpí vysokým krvným tlakom 20- 50% dospelej populácie, čo je najmenej miliarda dospelých ľudí.
- Systolický krvný tlak („horný“) sa považuje za dôležitejší ako diastolický, keďže je nezávislým rizikovým faktorom cievnych mozgových príhod, srdcového i obličkového zlyhávania.
- Podľa najnovších výsledkov Framinghamskej štúdie sa hypertenzia rozvinie takmer u všetkých ľudí, ktorí žijú dostatočne dlho. Zároveň ale v primitívnych kultúrach tlak vekom nestúpa, čo potvrdzuje významný vplyv moderného životného štýlu.
- Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie.
- Ľudia s hypertenziou majú 2,5krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.
- Z dlhodobých výskumov vyplýva, že zníženie systolického tlaku o 10 mmHg a diastolického o 5mmHg znižuje riziko mozgovej mŕtvice o 36%, riziko srdcového zlyhania o 38%, úmrtnosti na kardiovaskulárne príčiny o 16 % a riziko celkovej úmrtnosti o 10%.
- Vysoký krvný tlak nebolí ani ho nijak necítiť, preto by si mal každý dospelý kontrolovať tlak aspoň raz ročne.
- Až u tretiny až polovice pacientov s vysokým tlakom sa napriek liečbe nedarí dosiahnuť hodnoty tlaku nižšie ako 140/90 mmHg.
- U väčšiny pacientov s hypertenziou nestačí na dostatočnú kontrolu tlaku jeden liek, ale musia užívať kombináciu dvoch až troch antihypertenzív
Krvný tlak
Je to tlak, ktorým krv pôsobí na vnútornú stranu ciev. Neustále prirodzene kolíše v priebehu srdcového cyklu, pri zmene fyzickej námahy, rôznych emóciách, ako aj ako reakcia na rôzne látky (kofeín, nikotín, soľ...). Počas cyklu srdca je najvyšší tlak v okamihu, keď sa srdcový sval stiahne a krv vypudí zo srdca do tepien celého tela – hovoríme o systolickom tlaku. Pri uvoľnení srdcového svalu, kedy sa plní krvou pritekajúcou zo žíl, je tlak najnižší – nazýva sa diastolický tlak.
Hypotenzia
Príliš nízky krvný tlak – hypotenzia - sa vyskytuje pomerne často a u väčšiny ľudí nespôsobuje vážnejšie problémy. Chorobný význam má v prípade, keď vedie k porušeniu prietoku krvi vnútornými orgánmi. Najcitlivejší na krvné zásobenie je mozog, preto sa ako prvé príznaky hypotenzie objavujú poruchy centrálnej nervovej sústavy - najmä spavosť, únava, závraty, poruchy videnia, hučanie v ušiach, celková nevoľnosť až krátkodobé poruchy vedomia. Závažné prípady neprekrvenia mozgu môžu viesť až k mozgovej mŕtvici.
Častým prejavom hypotenzie je porucha prekrvenia končatín, ktorá sa prejavuje chladom a bledosťou. Pokiaľ sú nedokrvením zasiahnuté obličky, prejaví sa to zníženým vylučovaním moču. Hypotenziu zhoršuje dlhé státie, náhle postavenie sa, príjem väčšieho množstva potravy a strava bohatá na sacharidy, horúce prostredie, dvíhanie ťažkých predmetov, užívanie alkoholu a liekov.
Hypertenzia
Vysoký krvný tlak – hypertenzia - vzniká ako dôsledok zužovania alebo tuhnutia ciev. O hypertenzii hovoríme, pokiaľ je hodnota systolického tlaku vyššia ako 140 mmHg a hodnota diastolického vyššia ako 90 mmHg. Pri hypertenzii je tlak krvi na vnútornú stranu tepny príliš vysoký, čo môže viesť k narušeniu alebo poškodeniu tepien (napr. k rozvoju aterosklerózy – kôrnateniu tepien).
Typy hypertenzie
- primárna (esenciálna)– zvýšený tlak nie je dôsledkom iného ochorenia; tvorí viac ako 90 % všetkých prípadov
- sekundárna– ako dôsledok iného ochorenia, tvorí menej ako 10 % prípadov
„Hypertenzia bieleho plášťa“ – objavuje sa ako reakcia na stres či strach pri návšteve lekára. Hodnota krvného tlaku pri meraní v ambulancii je ≥ 140/90 mmHg, kým pri 24-hodinovom meraní je v priemere nižšia ako 125/80 mmHg.
Rizikové faktory hypertenzie
Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku a tiež zhoršujú prognózu hypertenzie, patria:
- Obezita– najmä v oblasti brucha (abdominálna obezita, tzn. obvod pása ˃ 102 cm u mužov a ˃ 88 cm u žien)
- Vysokývek– vyššie riziko hypertenzie hrozí po 45. roku veku, ešte významnejšie u mužov starších ako 55 rokov a žien nad 65 rokov
- Nevhodný spôsob života– najmä fajčenie, ale aj stres, nedostatok pohybu, nevhodné zloženie stravy
- Dedičné faktory– riziko je vyššie u ľudí, ktorých priami príbuzní trpia vysokým krvným tlakom, keďže môžu mať dedičnú predispozíciu na jeho rozvoj, rovnako ľudia, ktorí majú v rodinnej anamnéze predčasné kardiovaskulárne ochorenie – u mužov mladších ako 55 rokov a žien mladších ako 65 rokov
- Zvýšený cholesterol– rizikovým faktorom pre vznik hypertenzie je celkový cholesterol > 6,5 mmol/l, LDL cholesterol ˃ 4,0 mmol/l a HDL cholesterol ˂ 1,0 mmol/l u mužov a < 1,2 mmol/l u žien
- Iné ochorenia– niektoré majú vysoký krvný tlak ako príznak alebo dôsledok – napr. ochorenie obličiek, mozgovocievne a kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním... Hovoríme o sekundárnej hypertenzii a tvorí asi 5 – 10 % všetkých prípadov vysokého tlaku.
Komplikácie hypertenzie
Vysoký krvný tlak môže spôsobiť rôzne komplikácie. Pokiaľ je tlak na vnútornú stranu ciev zvýšený dlhodobo, poškodzuje sa ich výstelka, steny ciev hrubnú a znižuje sa ich poddajnosť, čo môže viesť k vzniku a rýchlejšiemu postupu aterosklerózy - kôrnateniu tepien. Ateroskleróza a zmeny stavby tepien, ktoré hypertenzia urýchľuje, môžu viesť k prasknutiu tepny a krvácaniu - cievnej mozgovej príhode či srdcovému infarktu. Spomedzi orgánov zaťažuje vysoký krvný tlak najmä srdce, mozog, cievy, ako aj obličky a oči. Pacienti s hypertenziou majú tiež 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.
Diagnostika hypertenzie
Diagnóza arteriálna hypertenzia sa určí vtedy, ak je tlak opakovane vyšší alebo rovný 140/90 mmHg minimálne pri dvoch rôznych návštevách lekára. Pri určení diagnózy sa používa viacero metód:
Opakované meranie krvného tlaku
Pri meraní by mal byť pacient v duševnom i fyzickom pokoji. Keďže samotné meranie krvný tlak zvyšuje (tzv. „efekt bieleho plášťa“), meranie sa viackrát opakuje, aby sa určil čo najpresnejší výsledok. Obyčajne sa tlak odmeria 3x počas jednej návštevy lekára a za výsledný tlak krvi považujeme priemernú hodnotu druhého a tretieho merania. U starších pacientov a diabetikov sa niekedy odporúča merať tlak v stoji.
24-hodinové monitorovanie krvného tlaku
Sledovanie krvného tlaku počas 24 hodín sa odporúča najmä v týchto prípadoch:
- pokiaľ sú v rámci jedného alebo viacerých meraní zistené významné rozdiely v hodnote krvného tlaku,
- ak sa objavia výrazné rozdiely medzi ambulantným a domácim meraním,
- ak je vysoký tlak nameraný u človeka s nízkym kardiovaskulárnym rizikom,
- u ľudí rezistentných na liečbu alebo pre potreby výskumu.
Odobratie anamnézy – najmä rodinná anamnéza kardiovaskulárnych ochorení
Laboratórne vyšetrenia – vyšetrenie moču a krvi, cholesterolu, obličkovej funkcie...
Iné vyšetrenia - niekedy sa ako súčasť diagnostiky hypertenzie môže vykonať EKG, ultrazvukové vyšetrenie tepien, vyšetrenie bielkoviny v moči, vyšetrenie očného pozadia a pod. Pri komplikovanej hypertenzii sa môžu vyšetrovať funkcie mozgu, srdca a obličiek.
Liečba hypertenzie
Primárna hypertenzia, ktorá nie je dôsledkom iného ochorenia, je obyčajne celoživotné ochorenie, a preto si vyžaduje aj celoživotnú liečbu. Cieľom liečby je:
- dosiahnuť hodnoty krvného tlaku do 140/90
- maximálne znížiť celkové dlhodobé riziko kardiovaskulárnej chorobnosti a úmrtnosti
- redukcia všetkých odstrániteľných rizikových faktorov – fajčenie, cholesterol, hodnoty cukru, liečba pridružených ochorení;
Nefarmakologická liečba
Všetkým pacientom s vysokým krvným tlakom je odporúčaných niekoľko režimových opatrení:
- Pravidelné meranie krvného tlaku a spolupráca s lekárom;
- Zanechanie fajčenia – je hlavným rizikovým faktorom vzniku srdcovocievnych ochorení, zvyšuje riziko náhlej smrti, postihnutia tepien, poškodzuje cievne steny. Po zanechaní fajčenia sa riziko ochorení srdca a ciev rýchlo znižuje;
- Zníženie telesnej hmotnosti u ľudí s nadváhou alebo obezitou;
- Zníženie konzumácie alkoholu;
- Zvýšenie telesnej aktivity – aspoň 30-45 minút 3-4x do týždňa znižuje krvný tlak, ako aj srdcovú frekvenciu, spotrebu kyslíka pre srdce, záťaž pre srdce i hmotnosť, ktorá je tiež rizikovým faktorom vysokého tlaku;
- Zníženie príjmu soli;
- Zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny, zníženie príjmu tukov;
- Obmedzenie užívania liekov, ktoré môžu zvýšiť zadržiavanie vody a sodíka v organizme
Farmakologická liečba
Lieky proti vysokému krvnému tlaku sa rozdeľujú do niekoľkých skupín podľa svojho mechanizmu účinku. Typy liečby sa ďalej líšia podľa toho, či pacient užíva jeden liek alebo viacero súčasne.
Monoterapia
Užívanie jedného lieku – monoterapia umožňuje dosiahnuť cieľové hodnoty tlaku len u obmedzeného počtu pacientov - je úspešná asi u 20-40 % z nich. Preto sa užívanie jedného lieku odporúča len pri počiatočnej liečbe u pacientov s hypertenziou 1. stupňa a nízkym kardiovaskulárnym rizikom (sTK < 150 mmHg) alebo u veľmi starých pacientov (> 80 rokov), alebo u krehkých pacientov.
Kombinovaná liečba
Lieky proti hypertenzii sa často kombinujú, aby sa posilnil ich účinok a znížil sa výskyt nežiaducich účinkov. Ideálne je, ak sa lieky vyberú pacientovi „na mieru“ – podľa výskytu ďalších ochorení a iných faktorov. Bohužiaľ, ak pacienti potrebujú viacero liekov, zvyčajne ich neužívajú správne. Stáva sa, že niektoré prestanú brať, zmenia si dávkovanie alebo úplne prestanú brať lieky aj počas niekoľkých dní či týždňov. Liečba artériovej hypertenzie musí byť dlhodobá, väčšinou je celoživotná. Riešením by mohli byť takzvanéfixné kombinácie - spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety. Majú niekoľko výhod: znižuje sa tým počet tabliet, ktoré musí pacient denne užiť, zvyšuje sa tak ochota pacientov liečiť sa a zároveň sa zlepšuje kontrola tlaku krvi - stúpa efektivita liečby. Zároveň klesá počet nežiaducich vedľajších účinkov, pretože obsiahnuté lieky vo vhodnej fixnej kombinácii navzájom priaznivo ovplyvňujú svoje vedľajšie efekty. Preto aj nové odporúčania ESC/ESH 2018 pre manažment artériovej hypertenzie uprednostňujú začať liečbu dvoj-kombináciou, pokiaľ možno fixnou dvoj kombináciou liečiv a hneď v druhom kroku liečby, keď dvoj-kombinácia nestačí, využiť troj-kombináciu liečiv, najlepšie v 1 tablete, ktorá zabezpečí 24-hodinovú kontrolu krvného tlaku, kardiovaskulárnu ochranu a lepšiu compliance k liečbe.
Kombinovaná liečba
Na dosiahnutie cieľových hodnôt tlaku krvi je u väčšiny pacientov potrebné použiť kombináciu liekov. V súčasnosti existuje viacero účinných a dobre znášaných kombinácií antihypertenzív.
Pri úvodnej liečbe sa obyčajne používa fixná kombinácia dvoch liekov v nízkych dávkach (ACEi + BKK alebo DIU) s možnosťou zvýšiť dávku, ak je to potrebné. Kombinácia 2 liekov v nízkych dávkach oproti monoterapii sa uprednostňuje u pacientov v 2. alebo 3. štádiu hypertenzie, ktorých riziko hypertenzie a rozvoja kardiovaskulárnych ochorení je vysoké. Fixná kombinácia dvoch liekov má jednoduché dávkovanie a lepšiu compliance pacienta (= akceptácia, prijatie, ochota dodržiavať liečbu).
Pri nekomplikovanej hypertenzii a u starších pacientov má byť liečba začatá postupne, no u vysokorizikových pacientov by sa mala kombinovaná terapia použiť už v úvode liečby a vyššie dávky dosahovať rýchlejšie. U niektorých pacientov sa cieľový tlak krvi nepodarí dosiahnuť ani kombináciou dvoch liekov a vtedy sa odporúča kombinácia troch alebo aj štyroch rôznych antihypertenzív.
