Vtedajšia "Bratislava" sa uvádza ako Brezalauspurc, po latinsky Vratislavia. Práve výpravy starých Maďarov v 9. a 10. storočí mali za následok vznik uhorského štátu. Starým Maďarom sa podarilo ku koncu spomínaného obdobia obrátiť pomer síl v podunajskej nížine vo svoj prospech a kráľ Ľudovít bol nútený utiecť hlbšie do svojej ríše, čím sa Maďarom otvorila cesta do dnešného Rakúska a Bavorska.
Po týchto udalostiach sa Bratislava v súvekých uhorských prameňoch nazýva Poson a neskôr Posonium, ktoré sa používalo počas celého stredoveku. V nemeckých súvekých prameňoch sú doložené názvy, Presburch, Brezburc a od 14. storočia Pressburg. Slovenský názov Prešporok vychádzal pravdepodobne z tvaru Brezburc.
Bratislava mala vždy významnú strategickú polohu, mala existenciu kopca vhodného na vybudovanie opevnenia, ktoré je súčasťou územnej organizácie. Zároveň sa stala centrom štátnych a cirkevných inštitúcií a preto zaujala popredné miesto aj v celouhorských dejinách. Hradný vrch sa stal strediskom vzniknutej Bratislavskej župy, ktorá patrila medzi najväčšie a najvýznamnejšie nielen na dnešnom Slovensku, ale i v celom Uhorskom kráľovstve. Jedno z najstarších vyobrazení Bratislavského hradu sa nachádza na iniciále v tzv. viedenskej Obrázkovej kronike. Zvláštnosťou Bratislavskej župy a jej sídla bolo, že mala špeciálneho hodnostára, ktorý spravoval hrad. Vo funkcii pôsobili neraz aj príslušníci starej rodovej šľachty s menami slovanského pôvodu napr. Ivanka a Jaroslav.
V Harimanovej kronike z roku 1042 sa Bratislava už spomína ako veľmi zaľudnené mesto. Centrom vznikajúceho mesta sa stalo okolie Dómu svätého Martina. Sicílsky Arab Al-Idrísí nazval Bratislavu v 12. storočí stredne veľkým mestom s domami stojacími pri sebe a s množstvom potravín. V neskoršom období sa mesto rozšírilo o Hlavné námestie, ktoré sa stalo námestím stredovekého mesta.
Z hospodárskeho hľadiska bolo významné, že tu bol kráľovský soľný sklad a postavenie Vodnej veže na južnom svahu hradného vrchu v roku 1254. Z listín (1279, 1280 a 1288 ) kráľa Ľudovíta IV. Kumánskeho sa dozvedáme tiež o Bratislave, ako o meste majetných mešťanov, ktorý nezriedka používali aj pečať.