IránFemme - ženská stránka internetuhttps://www.femme.sk/index.php/temy/iran2024-03-29T09:28:09+00:00Joomla! - Open Source Content ManagementTragická svadobná legenda2015-08-30T23:00:00+00:002015-08-30T23:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/7498-tragicka-svadobna-legendafemme<div class="K2FeedIntroText"><p>Každý národ či krajina má svoje legendy... Nechajte sa vtiahnuť do jednej z nich - tragického príbehu zamilovaného páru nešťastnej Menir a Rhysa.</p></div><div class="K2FeedFullText"><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/menir_rhys1.jpg" mce_src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/menir_rhys1.jpg" alt=""><br />Nasledujúci príbeh sa objavuje v menších obmenách dodnes, ale vo waleskom folklóre si vydobyl dôležité miesto a zostáva inšpiráciou mnohých piesní.<br /><p>Aj na našom území dodržiavame rôzne svadobné zvyky, ktoré sú staré alebo súčasné. Jedným z nich je aj únos nevesty, ktorý sa najviac asi približuje podivnému svadobnému zvyku vo Walese.</p> <p>Kedysi sa vo Walese dodržiavala tradícia, pri ktorej sa ráno v deň svadby nevesta vybrala ukryť na neznáme miesto, mimo jej dediny. Priatelia ženícha ju podľa tradície hľadali a bezpečne priniesli jej milému naspäť, pretože až potom mohla svadba pokračovať.<br /> </p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/nantgwrtheyrn_wikipedia.jpg" mce_src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/nantgwrtheyrn_wikipedia.jpg" alt=""> </p> <p><span mce_name="strong" mce_style="font-weight: bold;" style="font-weight: bold;" class="Apple-style-span"><br />Tragický príbeh Rhys a Menir</span></p> <p>Dedinka Nant Gwrtheyrn je ukrytá pod troma vrcholkami hôr na poloostrove Llyn v severnom Walese, kde kedysi žili milenci Rhys a Menir. Toto osamelé miesto bolo prístupné len po mori. Práve pre túto ťažkú dostupnosť, v údolí sa po dlhé obdobie nachádzali len tri farmy. Preto niet divu, keď sa v jednej z nich narodil chlapec a v druhej dievča, že ich spoločná budúcnosť sa dala ľahko predvídať.</p> <p>Tak tomu bolo aj v prípade Rhysa a Menir, ktorí si boli súdení. Ráno v deň ich svadby sa mladá Menir obliekla do dlhých svadobných šiat, do vlasov si zaplietla lúčne kvietky, na hlavu si pripevnila svadobný čipkovaný závoj a za šera, keď ešte všetci spali, opustila rodnú obec. Mladá deva smerovala k úpätiu vysokej hory v nádeji, že sa za malú chvíľku skryje v tieni mohutnej hory Eifl. Cesta, ktorou sa uberala bola plná ostrých kameňov a skál. V diaľke však zočila ohromný dub, pri ktorom ju Rhys prvýkrát pobozkal a ona mu dala do dlane kvietok, ktorý odvtedy nosil stále pri sebe. Opatrne obišla robustný, starý dub s puklinou v kmeni. A rozhodla sa práve v pukline stromu skryť, pretože ju opanovala vôňa dreva z vnútra.<br /><br /><br /><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/menir_rhys2.jpg" mce_src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/menir_rhys2.jpg" alt=""> </p> <p>Medzitým sa priatelia ženícha vybrali hľadať nevestu, aby svadba mohla pokračovať. Jej skrýša však bola taká dokonalá, že sa po niekoľkých hodinách márneho pátrania vrátili naspäť s hanbou, že ju nedokázali nájsť. Rhys najskôr zľahčoval situáciu vyzdvihovaním svojej nastávajúcej, že je okrem krásy obdarená aj dôvtipnosťou a šikovnosťou, keď ju nenašli. Preto sa ju vybral hľadať sám. Hodiny blúdil známou krajinou, ale svoju drahú nenašiel.</p> <p>V pátraní po nej pokračoval mesiac za mesiacom, ale bez výsledku. Po pól roku hľadania, pomaly začal strácať zdravý rozum...</p> <p>V deň výročia ich „svadby“ sa rozhodol uctiť jej pamiatku. Vydal sa z ich rodného údolia rovnakým smerom ako pred rokom. Počasie mu však neprialo, silný vietor prihnal mohutné búrkové mraky. Rhys však pokračoval k úpätiu hory, pretože ho tam tiahla neznáma sila. Svetlo blesku ožiarilo nebo a on v diaľke zbadal veľký dub, ku ktorému sa vybral. Myseľ sa mu zrazu vyjasnila a už vedel, kde sa vtedy Menir schovala. Bolo to na mieste, kde mu jeho milá poprvýkrát venovala kvietok z lásky. Klesol na kolená pred dubom a po lícach mu stekali slzy. Ďalší blesk udrel blízko neho a až ten posledný, rozťal bútľavý kmeň duba a odhalil úbohé telo Menir. Prudká bolesť, ktorú pocítil, jeho srdce viac nevydržalo. Nešťastní snúbenci aspoň po smrti zostali v milostnom objatí...</p> <p><br /></p></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Každý národ či krajina má svoje legendy... Nechajte sa vtiahnuť do jednej z nich - tragického príbehu zamilovaného páru nešťastnej Menir a Rhysa.</p></div><div class="K2FeedFullText"><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/menir_rhys1.jpg" mce_src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/menir_rhys1.jpg" alt=""><br />Nasledujúci príbeh sa objavuje v menších obmenách dodnes, ale vo waleskom folklóre si vydobyl dôležité miesto a zostáva inšpiráciou mnohých piesní.<br /><p>Aj na našom území dodržiavame rôzne svadobné zvyky, ktoré sú staré alebo súčasné. Jedným z nich je aj únos nevesty, ktorý sa najviac asi približuje podivnému svadobnému zvyku vo Walese.</p> <p>Kedysi sa vo Walese dodržiavala tradícia, pri ktorej sa ráno v deň svadby nevesta vybrala ukryť na neznáme miesto, mimo jej dediny. Priatelia ženícha ju podľa tradície hľadali a bezpečne priniesli jej milému naspäť, pretože až potom mohla svadba pokračovať.<br /> </p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/nantgwrtheyrn_wikipedia.jpg" mce_src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/nantgwrtheyrn_wikipedia.jpg" alt=""> </p> <p><span mce_name="strong" mce_style="font-weight: bold;" style="font-weight: bold;" class="Apple-style-span"><br />Tragický príbeh Rhys a Menir</span></p> <p>Dedinka Nant Gwrtheyrn je ukrytá pod troma vrcholkami hôr na poloostrove Llyn v severnom Walese, kde kedysi žili milenci Rhys a Menir. Toto osamelé miesto bolo prístupné len po mori. Práve pre túto ťažkú dostupnosť, v údolí sa po dlhé obdobie nachádzali len tri farmy. Preto niet divu, keď sa v jednej z nich narodil chlapec a v druhej dievča, že ich spoločná budúcnosť sa dala ľahko predvídať.</p> <p>Tak tomu bolo aj v prípade Rhysa a Menir, ktorí si boli súdení. Ráno v deň ich svadby sa mladá Menir obliekla do dlhých svadobných šiat, do vlasov si zaplietla lúčne kvietky, na hlavu si pripevnila svadobný čipkovaný závoj a za šera, keď ešte všetci spali, opustila rodnú obec. Mladá deva smerovala k úpätiu vysokej hory v nádeji, že sa za malú chvíľku skryje v tieni mohutnej hory Eifl. Cesta, ktorou sa uberala bola plná ostrých kameňov a skál. V diaľke však zočila ohromný dub, pri ktorom ju Rhys prvýkrát pobozkal a ona mu dala do dlane kvietok, ktorý odvtedy nosil stále pri sebe. Opatrne obišla robustný, starý dub s puklinou v kmeni. A rozhodla sa práve v pukline stromu skryť, pretože ju opanovala vôňa dreva z vnútra.<br /><br /><br /><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/menir_rhys2.jpg" mce_src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/menir_rhys2.jpg" alt=""> </p> <p>Medzitým sa priatelia ženícha vybrali hľadať nevestu, aby svadba mohla pokračovať. Jej skrýša však bola taká dokonalá, že sa po niekoľkých hodinách márneho pátrania vrátili naspäť s hanbou, že ju nedokázali nájsť. Rhys najskôr zľahčoval situáciu vyzdvihovaním svojej nastávajúcej, že je okrem krásy obdarená aj dôvtipnosťou a šikovnosťou, keď ju nenašli. Preto sa ju vybral hľadať sám. Hodiny blúdil známou krajinou, ale svoju drahú nenašiel.</p> <p>V pátraní po nej pokračoval mesiac za mesiacom, ale bez výsledku. Po pól roku hľadania, pomaly začal strácať zdravý rozum...</p> <p>V deň výročia ich „svadby“ sa rozhodol uctiť jej pamiatku. Vydal sa z ich rodného údolia rovnakým smerom ako pred rokom. Počasie mu však neprialo, silný vietor prihnal mohutné búrkové mraky. Rhys však pokračoval k úpätiu hory, pretože ho tam tiahla neznáma sila. Svetlo blesku ožiarilo nebo a on v diaľke zbadal veľký dub, ku ktorému sa vybral. Myseľ sa mu zrazu vyjasnila a už vedel, kde sa vtedy Menir schovala. Bolo to na mieste, kde mu jeho milá poprvýkrát venovala kvietok z lásky. Klesol na kolená pred dubom a po lícach mu stekali slzy. Ďalší blesk udrel blízko neho a až ten posledný, rozťal bútľavý kmeň duba a odhalil úbohé telo Menir. Prudká bolesť, ktorú pocítil, jeho srdce viac nevydržalo. Nešťastní snúbenci aspoň po smrti zostali v milostnom objatí...</p> <p><br /></p></div>Bahaiské učenie...2008-05-19T00:00:00+00:002008-05-19T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/2292-bahaiske-uceniefemme<div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...je druhým oficiálnym náboženstvom Iránu. Vzniklo v polovici 19. storočia, v čase moslimského a kresťanského očakávania božieho posla.</div><div class="K2FeedFullText"><p>Spoločenstvo Bahai hlása toleranciu a mierové riešenie problémov vyplývajúcich z rozdielnosti kultúr a tradícií; usiluje o vytvorenie novej svetovej civilizácie, v rámci ktorej by každý jednotlivec dostal príležitosť k duchovnému rastu a naplneniu, bez predsudkov, nenávisti a nespravedlnosti.<p>Z bahaiskej histórie: Pred stošesťdesiatimi rokmi sa muž menom Siyyd Alí Muhamad vyhlásil za predchodcu očakávaného proroka a dal si meno Báb (brána). Ani on ani jeho myšlienky však neboli po chuti vtedajším vládnucím predstaviteľom a tak sa začalo prenasledovanie... O šesť rokov neskôr bol Báb popravený. Jeho nasledovníkom sa stal Mirzá Husayn Ali, ktorý prijal meno Bahá u lláh (Sláva Božia). Tento predstaviteľ bahaiského učenia strávil prevažnú časť života v tureckom vyhnanstve, kde dotvoril učenie bahaizmu do dnešnej podoby.<p>Bahaistické učenie si kladie za cieľ zlepšovať podmienky života na Zemi, zbaviac človeka existenciálnej úzkosti, aby mohol všetky sily venovať kultivovaniu svojich prirodzených cností, pomáhajúc tak zároveň svojej rodine a blížnym. <p>Bahaizmus je učenie, ktoré nepatrí do skupiny hlavných svetových náboženstiev, avšak z hľadiska záberu patrí k najrozšírenejším.<p><a href="http://www.bahai.sk/">Viac...</a></p></div><div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...je druhým oficiálnym náboženstvom Iránu. Vzniklo v polovici 19. storočia, v čase moslimského a kresťanského očakávania božieho posla.</div><div class="K2FeedFullText"><p>Spoločenstvo Bahai hlása toleranciu a mierové riešenie problémov vyplývajúcich z rozdielnosti kultúr a tradícií; usiluje o vytvorenie novej svetovej civilizácie, v rámci ktorej by každý jednotlivec dostal príležitosť k duchovnému rastu a naplneniu, bez predsudkov, nenávisti a nespravedlnosti.<p>Z bahaiskej histórie: Pred stošesťdesiatimi rokmi sa muž menom Siyyd Alí Muhamad vyhlásil za predchodcu očakávaného proroka a dal si meno Báb (brána). Ani on ani jeho myšlienky však neboli po chuti vtedajším vládnucím predstaviteľom a tak sa začalo prenasledovanie... O šesť rokov neskôr bol Báb popravený. Jeho nasledovníkom sa stal Mirzá Husayn Ali, ktorý prijal meno Bahá u lláh (Sláva Božia). Tento predstaviteľ bahaiského učenia strávil prevažnú časť života v tureckom vyhnanstve, kde dotvoril učenie bahaizmu do dnešnej podoby.<p>Bahaistické učenie si kladie za cieľ zlepšovať podmienky života na Zemi, zbaviac človeka existenciálnej úzkosti, aby mohol všetky sily venovať kultivovaniu svojich prirodzených cností, pomáhajúc tak zároveň svojej rodine a blížnym. <p>Bahaizmus je učenie, ktoré nepatrí do skupiny hlavných svetových náboženstiev, avšak z hľadiska záberu patrí k najrozšírenejším.<p><a href="http://www.bahai.sk/">Viac...</a></p></div>História i dnešok...2008-06-30T00:00:00+00:002008-06-30T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/1585-historia-i-dnesokfemme<div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...Iránu sú zložité. Koncom 70-tych rokov tu bola rozpútaná "islamská revolúcia", ktorá trvá dodnes. Objavujú sa však snahy vymaniť Irán z medzinárodnej izolácie...</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/iran.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> História i dnešok..." title="História i dnešok..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p><b>Iránska islamská republika</b><p><b>Hlavné mesto</b>: Teherán. <b>Rozloha</b>: 1.648.000 km štvorcových. <b>Počet obyvateľov</b>: 60.694.000. <b>Mena</b>: rial (1 USD = 1.755 rialov). <b>Úradný jazyk</b>: perzština (ďalšie používané jazyky: azerbajdžančina, kurdčina, balúčtina, turečtina, arabčina). <b>Forma štátu</b>: islamská prezidentská republika. <b>Náboženstvo</b>: moslimské (95 %), bahaiské.<p>Dnešný Irán je jadrom bývalej Perzskej ríše, ktorá sa rozprestierala od Stredozemného mora až po Indiu, a ktorej história má dvaapoltisíc rokov.<p>Iránsku krajinu tvoria v prevažnej miere púšte a polopúšte, predurčené na kočovné pastierstvo. V pohorí Elborz a v nížinách pri Kaspickom mori je však dostatok vlahy a intenzívne sa rozvíjajúce širokospektrálne poľnohospodárstvo. Najväčším iránskym mestom a zároveň priemyselným centrom Iránu je hlavné mesto - Teherán.<p><I>Z histórie:</I><p>Začiatkom 19. storočia za vlády Fatha Alího sa časť Iránu (Arménsko a Azerbajdžán) dostala pod ruskú nadvládu. Veľká Británia, kolonizujúca Indiu, sa začala obávať ďalšieho rozšírenia ruského vplyvu; a tak bola v roku 1907 uzavretá zmluva o rozdelení Iránu: juhovýchod krajiny sa dostal pod britský vplyv a sever pod vplyv Ruska.<p>V roku 1921 sa vojenským prevratom dostal v Iráne k moci kozácky veliteľ Rezá chán, ktorý uzavrel so sovietským štátom novú zmluvu - štát sovietov sa vzdal všetkých nárokov na Irán.<br>Kozáckeho veliteľa v roku 1923 korunovali ako Rezú Páhlavího na šacha. Pod jeho vedením sa začala realizovať modernizácia chudobného a zaostalého Iránu; no bez demokratizačných snáh.<p>V roku 1941 Veľká Británia a ZSSR donútili vládnucého šacha, aby sa vzdal moci v prospech svojho syna Muhammada Rezú Páhlavího. <br>V priebehu II. svetovej vojny (keď bol Irán obsadený spojeneckými vojskami) začal v krajine narastať vplyv USA... Začiatkom 60-tych rokov zaviedol Muhammad Rezú Páhlaví (podporovaný USA) významné hospodárske a sociálne reformy, vrátane zrovnoprávnenia žien. Celková demokratizácia krajiny však naďalej zaostávala.<br>Postupne začala byť veľká časť moslimov so situáciou v krajine nespokojná a v priebehu 60-tych a 70-tych rokov sa rozmohli protivládne nepokoje; ktoré v roku 1978 vyvrcholili krvavou študentskou demonštráciou a výzvami šiitských kňazov (mullahov) a najvyšších šiitských hodnostárov (ajatolláhov) na protest voči šachovi; ten napokon v januári 1979 odstúpil a utiekol z krajiny. <br>Vzápätí sa z parížskeho exilu do Iránu triumfálne vrátil vodca šiitského hnutia ajatolláh Chomejní. S Chomejním sa do Iránu vrátil tiež náboženský fundamentalizmus - boli popravevé stovky šachových prívržencov a vyhlásená Iránska islámska republika. Západ prerušil s Iránom styky.<p>V roku 1980 bol Irán napadnutý Irakom. Nasledovala deväťročná vyčerpávajúca vojna, ukončená prímerím, ktoré sprostredkovala OSN.<p>Smrť ajatolláha Chomejního v roku 1989 nespôsobila zmenu ani v politickom ani v spoločenskom smerovaní krajiny a nástupca Chomejního ajatolláh Rafsandžáni sa stal pokračovateľom "islamskej revolúcie". Prejavil sa však ako pragmatický politik, ktorý sa usiluje vymaniť Irán z medzinárodnej izolácie.<p>Islamská revolúcia a vojna s Irakom spôsobili Iránu značné politické a hospodárske škody. Bohaté ložiská ropy však radia Irán k hospodárskym centrám Blízkeho a Stredného východu; okrem toho má Irán aj veľké zásoby zemného plynu a železa. Ďalší vývoj v tejto krajine je teda úzkostlivo sledovaný...</p></div><div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...Iránu sú zložité. Koncom 70-tych rokov tu bola rozpútaná "islamská revolúcia", ktorá trvá dodnes. Objavujú sa však snahy vymaniť Irán z medzinárodnej izolácie...</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/iran.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> História i dnešok..." title="História i dnešok..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p><b>Iránska islamská republika</b><p><b>Hlavné mesto</b>: Teherán. <b>Rozloha</b>: 1.648.000 km štvorcových. <b>Počet obyvateľov</b>: 60.694.000. <b>Mena</b>: rial (1 USD = 1.755 rialov). <b>Úradný jazyk</b>: perzština (ďalšie používané jazyky: azerbajdžančina, kurdčina, balúčtina, turečtina, arabčina). <b>Forma štátu</b>: islamská prezidentská republika. <b>Náboženstvo</b>: moslimské (95 %), bahaiské.<p>Dnešný Irán je jadrom bývalej Perzskej ríše, ktorá sa rozprestierala od Stredozemného mora až po Indiu, a ktorej história má dvaapoltisíc rokov.<p>Iránsku krajinu tvoria v prevažnej miere púšte a polopúšte, predurčené na kočovné pastierstvo. V pohorí Elborz a v nížinách pri Kaspickom mori je však dostatok vlahy a intenzívne sa rozvíjajúce širokospektrálne poľnohospodárstvo. Najväčším iránskym mestom a zároveň priemyselným centrom Iránu je hlavné mesto - Teherán.<p><I>Z histórie:</I><p>Začiatkom 19. storočia za vlády Fatha Alího sa časť Iránu (Arménsko a Azerbajdžán) dostala pod ruskú nadvládu. Veľká Británia, kolonizujúca Indiu, sa začala obávať ďalšieho rozšírenia ruského vplyvu; a tak bola v roku 1907 uzavretá zmluva o rozdelení Iránu: juhovýchod krajiny sa dostal pod britský vplyv a sever pod vplyv Ruska.<p>V roku 1921 sa vojenským prevratom dostal v Iráne k moci kozácky veliteľ Rezá chán, ktorý uzavrel so sovietským štátom novú zmluvu - štát sovietov sa vzdal všetkých nárokov na Irán.<br>Kozáckeho veliteľa v roku 1923 korunovali ako Rezú Páhlavího na šacha. Pod jeho vedením sa začala realizovať modernizácia chudobného a zaostalého Iránu; no bez demokratizačných snáh.<p>V roku 1941 Veľká Británia a ZSSR donútili vládnucého šacha, aby sa vzdal moci v prospech svojho syna Muhammada Rezú Páhlavího. <br>V priebehu II. svetovej vojny (keď bol Irán obsadený spojeneckými vojskami) začal v krajine narastať vplyv USA... Začiatkom 60-tych rokov zaviedol Muhammad Rezú Páhlaví (podporovaný USA) významné hospodárske a sociálne reformy, vrátane zrovnoprávnenia žien. Celková demokratizácia krajiny však naďalej zaostávala.<br>Postupne začala byť veľká časť moslimov so situáciou v krajine nespokojná a v priebehu 60-tych a 70-tych rokov sa rozmohli protivládne nepokoje; ktoré v roku 1978 vyvrcholili krvavou študentskou demonštráciou a výzvami šiitských kňazov (mullahov) a najvyšších šiitských hodnostárov (ajatolláhov) na protest voči šachovi; ten napokon v januári 1979 odstúpil a utiekol z krajiny. <br>Vzápätí sa z parížskeho exilu do Iránu triumfálne vrátil vodca šiitského hnutia ajatolláh Chomejní. S Chomejním sa do Iránu vrátil tiež náboženský fundamentalizmus - boli popravevé stovky šachových prívržencov a vyhlásená Iránska islámska republika. Západ prerušil s Iránom styky.<p>V roku 1980 bol Irán napadnutý Irakom. Nasledovala deväťročná vyčerpávajúca vojna, ukončená prímerím, ktoré sprostredkovala OSN.<p>Smrť ajatolláha Chomejního v roku 1989 nespôsobila zmenu ani v politickom ani v spoločenskom smerovaní krajiny a nástupca Chomejního ajatolláh Rafsandžáni sa stal pokračovateľom "islamskej revolúcie". Prejavil sa však ako pragmatický politik, ktorý sa usiluje vymaniť Irán z medzinárodnej izolácie.<p>Islamská revolúcia a vojna s Irakom spôsobili Iránu značné politické a hospodárske škody. Bohaté ložiská ropy však radia Irán k hospodárskym centrám Blízkeho a Stredného východu; okrem toho má Irán aj veľké zásoby zemného plynu a železa. Ďalší vývoj v tejto krajine je teda úzkostlivo sledovaný...</p></div>Nový rok...2008-06-30T00:00:00+00:002008-06-30T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/1366-novy-rokfemme<div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...v Iráne (Nowruz) sa začína prvým dňom jari, dňom jarnej rovnodennosti (20., 21. alebo 22. marca). V tento deň sa spieva, hoduje a pije čo hrdlo ráči...</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/iran2.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Nový rok..." title="Nový rok..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>Oslavy Nového roku sa v Iráne nesú v duchu duálneho konceptu - konca a znovuzrodenia, zla a dobra.<p>Keď sa starý rok chýli ku koncu, Iránci dôkladne poupratujú a vyzdobia svoje príbytky, pripravia si nové šaty, napečú tradičné sladkosti a dajú naklíčiť semená (symbol obnovy). <br>V predvečer poslednej stredy starého roka (tzv. červenej stredy) zapaľujú vatry a preskakujú ju s pokrikom: "Daj mi svoju krásnu červenú farbu a vezmi si moju chorobnú bledosť!" Deti si okrem toho nasadia masky, zoberú lampióny a chodia po uliciach, búchajúc pritom na hrnce a panvice, aby odohnali zlú minulosť... miestami klopú na dvere a pýtajú si sladké pochúťky.<p>Niekoľko dní pred začiatkom nového roku je vo všetkých domácnostiach prestretý "obrus siedmych nádob". (Sedmička je v Iráne posvätným číslom a sedem nádob predstavuje sedem anjelských zvestovateľov - znovuzrodenie, zdravie, šťastie, prosperitu, úspech, trpezlivosť a krásu). Nádoby obsahujú naklíčené semená pšenice alebo šošovice, ktoré symbolizujú znovuzrodenie; puding, ktorý predstavuje sladkú obmenu zŕn pšenice; jablko, ktoré je symbolom zdravia a krásy; sušené ovocie z lotosového stromu, ktoré je symbolom lásky; hlavičky cesnaku, ktoré sú symbolom liečiteľstva; ocot, ktorý symbolizuje vek a trpezlivosť; a sumac bobule, ktoré pripomínajú meniace sa farby úsvitu, keď dobro (slnko) víťazí nad zlom (tmou). <br>Na stole sú tiež knihy múdrosti, drobné mince, maľované vajíčka, ružová voda, sevilské pomaranče... V akváriu pláva zlatá rybka (symbolizuje koniec astrálneho znamenia Rýb, ktoré prechádza do znamenia Barana) a na panvici s rozžeraveným uhlím tlejú voňavé bylinky odháňajúce zlých duchov. Dva svietniky predstavujú rodičov a zapálené sviečky ich deti.<p>Niekoľko hodín pred koncom starého roka si rodina a priatelia posadajú okolo slávnostne prestretého stola, spievajú piesne, recitujú staré básne a čítajú z koránu. Vstup slnka do znamenia Barana zvestujú výstrely z dela. Najstarší členovia rodiny vtedy začnú ostatným podávať koláčiky, sladkosti, drobné zlaté a strieborné mince... za sprievodu početných objatí. <br>Veselé oslavy Nového roku pokračujú ešte ďalších dvanásť dní, v rámci ktorých najskôr navštevujú mladší členovia rodiny starších, potom naopak. V trinásty deň sa rodiny vyberú do prírody na piknik a vhodia pritom do vody výhonky naklíčených semien, čím zavŕšia lúčenie so starým rokom. </p></div><div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...v Iráne (Nowruz) sa začína prvým dňom jari, dňom jarnej rovnodennosti (20., 21. alebo 22. marca). V tento deň sa spieva, hoduje a pije čo hrdlo ráči...</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/iran2.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Nový rok..." title="Nový rok..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>Oslavy Nového roku sa v Iráne nesú v duchu duálneho konceptu - konca a znovuzrodenia, zla a dobra.<p>Keď sa starý rok chýli ku koncu, Iránci dôkladne poupratujú a vyzdobia svoje príbytky, pripravia si nové šaty, napečú tradičné sladkosti a dajú naklíčiť semená (symbol obnovy). <br>V predvečer poslednej stredy starého roka (tzv. červenej stredy) zapaľujú vatry a preskakujú ju s pokrikom: "Daj mi svoju krásnu červenú farbu a vezmi si moju chorobnú bledosť!" Deti si okrem toho nasadia masky, zoberú lampióny a chodia po uliciach, búchajúc pritom na hrnce a panvice, aby odohnali zlú minulosť... miestami klopú na dvere a pýtajú si sladké pochúťky.<p>Niekoľko dní pred začiatkom nového roku je vo všetkých domácnostiach prestretý "obrus siedmych nádob". (Sedmička je v Iráne posvätným číslom a sedem nádob predstavuje sedem anjelských zvestovateľov - znovuzrodenie, zdravie, šťastie, prosperitu, úspech, trpezlivosť a krásu). Nádoby obsahujú naklíčené semená pšenice alebo šošovice, ktoré symbolizujú znovuzrodenie; puding, ktorý predstavuje sladkú obmenu zŕn pšenice; jablko, ktoré je symbolom zdravia a krásy; sušené ovocie z lotosového stromu, ktoré je symbolom lásky; hlavičky cesnaku, ktoré sú symbolom liečiteľstva; ocot, ktorý symbolizuje vek a trpezlivosť; a sumac bobule, ktoré pripomínajú meniace sa farby úsvitu, keď dobro (slnko) víťazí nad zlom (tmou). <br>Na stole sú tiež knihy múdrosti, drobné mince, maľované vajíčka, ružová voda, sevilské pomaranče... V akváriu pláva zlatá rybka (symbolizuje koniec astrálneho znamenia Rýb, ktoré prechádza do znamenia Barana) a na panvici s rozžeraveným uhlím tlejú voňavé bylinky odháňajúce zlých duchov. Dva svietniky predstavujú rodičov a zapálené sviečky ich deti.<p>Niekoľko hodín pred koncom starého roka si rodina a priatelia posadajú okolo slávnostne prestretého stola, spievajú piesne, recitujú staré básne a čítajú z koránu. Vstup slnka do znamenia Barana zvestujú výstrely z dela. Najstarší členovia rodiny vtedy začnú ostatným podávať koláčiky, sladkosti, drobné zlaté a strieborné mince... za sprievodu početných objatí. <br>Veselé oslavy Nového roku pokračujú ešte ďalších dvanásť dní, v rámci ktorých najskôr navštevujú mladší členovia rodiny starších, potom naopak. V trinásty deň sa rodiny vyberú do prírody na piknik a vhodia pritom do vody výhonky naklíčených semien, čím zavŕšia lúčenie so starým rokom. </p></div>Svadba2008-06-30T00:00:00+00:002008-06-30T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/1191-svadbafemme<div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">Nevesta oblečená v bielom hodvábe so zlatými výšivkami sedí oproti zrkadlu, ktoré lemujú dva veľké svietniky znázorňujúce svadobný pár...</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/wedding.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Svadba" title="Svadba" hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>...Zrkadlo a svietniky, ktoré sú spravidla darom od ženícha, symbolizujú čistotu a lásku. Nevesta sedí pred zrkadlom tak, aby ženích, keď vstúpi do domu (v ktorom sa bude odohrávať svadobný obrad), uvidel ako prvú tvár nevesty v zrkadle. <p>Na zemi pred zrkadlom je prestretý zlatom a striebrom vyšívaný svadobný obrus a na ňom sú uložené predmety spájajúce sa so svadbou - sedem elementov v siedmych symbolických farbách: mak ako ochrana proti kúzlam, divoká ryža, angelika, soľ a zelené listy na odvrátenie diablovho pohľadu a pušný prach s kadidlom proti zlým duchom.<p> Pre svadobčanov sú prichystané pochúťky: mandle v cukre, sladké vločky, morušovo-mandľová pasta, ryžové koláčiky, vlašské orechy... a tanier feta syru s čerstvými bylinkami, ktorý po obrade koluje medzi svadobčanmi, aby manželské spojenie bolo šťastné a prosperujúce. <p>Veľké množstvo čerstvých rezaných kvetín symbolizuje nádej, že manželský pár bude po celý život sprevádzať krása. Samozrejme, nechýba otvorený korán (alebo iná svätá kniha). <p>Na začiatku obradu držia dvaja svadobčania nad nevestou štvorec z bieleho hodvábu a ďalší svadobčan nad ním trie homole lisovaného cukru - dážď šťastia a radosti... Kňaz číta svadobnú zmluvu a recituje modlitby (bez prítomnosti mladých žien, pretože by to mohlo negatívne ovplyvnilo ich vyhliadky na manželstvo), potom sa trikrát opýta nevesty, či si berie prítomného muža za manžela. Nevesta odpovedá až po tretej otázke - áno. Kňaz vyhlási pár za manželov a ženích pobozká nevestu. Na záver svadobného obradu si novomanželia omočia končeky prstov v nádobke s medom, navzájom sa dotknú pier a vložia jeden druhému do úst mandľu obalenú cukrom. Svadobčania zasypú pár drobnými zlatými a striebornými mincami a odovzdajú novomanželom svadobné darčeky. <p>Svadobná hostina, ktorá je zvyčajne veľkolepá, prebieha v dome ženícha. Ľudia sa bavia, hodujú, tancujú... Pre tých, ktorí sa nemohli svadby zúčastniť, sa pripravujú balíčky so svadobnými pochúťkami. <p>V neskorých nočných hodinách sa novomanželia odoberú do svojho nového domova. Na prahu domu žena rozbije fľašu s vodou (rozliata voda symbolizuje šťastie a očistu domova). Potom žena stojac na nohe svojho manžela symbolicky zápasí o otvorenie dverí, aby sa mohla stať paňou domu. Samozrejme, zvíťazí...</p></div><div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">Nevesta oblečená v bielom hodvábe so zlatými výšivkami sedí oproti zrkadlu, ktoré lemujú dva veľké svietniky znázorňujúce svadobný pár...</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/wedding.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Svadba" title="Svadba" hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>...Zrkadlo a svietniky, ktoré sú spravidla darom od ženícha, symbolizujú čistotu a lásku. Nevesta sedí pred zrkadlom tak, aby ženích, keď vstúpi do domu (v ktorom sa bude odohrávať svadobný obrad), uvidel ako prvú tvár nevesty v zrkadle. <p>Na zemi pred zrkadlom je prestretý zlatom a striebrom vyšívaný svadobný obrus a na ňom sú uložené predmety spájajúce sa so svadbou - sedem elementov v siedmych symbolických farbách: mak ako ochrana proti kúzlam, divoká ryža, angelika, soľ a zelené listy na odvrátenie diablovho pohľadu a pušný prach s kadidlom proti zlým duchom.<p> Pre svadobčanov sú prichystané pochúťky: mandle v cukre, sladké vločky, morušovo-mandľová pasta, ryžové koláčiky, vlašské orechy... a tanier feta syru s čerstvými bylinkami, ktorý po obrade koluje medzi svadobčanmi, aby manželské spojenie bolo šťastné a prosperujúce. <p>Veľké množstvo čerstvých rezaných kvetín symbolizuje nádej, že manželský pár bude po celý život sprevádzať krása. Samozrejme, nechýba otvorený korán (alebo iná svätá kniha). <p>Na začiatku obradu držia dvaja svadobčania nad nevestou štvorec z bieleho hodvábu a ďalší svadobčan nad ním trie homole lisovaného cukru - dážď šťastia a radosti... Kňaz číta svadobnú zmluvu a recituje modlitby (bez prítomnosti mladých žien, pretože by to mohlo negatívne ovplyvnilo ich vyhliadky na manželstvo), potom sa trikrát opýta nevesty, či si berie prítomného muža za manžela. Nevesta odpovedá až po tretej otázke - áno. Kňaz vyhlási pár za manželov a ženích pobozká nevestu. Na záver svadobného obradu si novomanželia omočia končeky prstov v nádobke s medom, navzájom sa dotknú pier a vložia jeden druhému do úst mandľu obalenú cukrom. Svadobčania zasypú pár drobnými zlatými a striebornými mincami a odovzdajú novomanželom svadobné darčeky. <p>Svadobná hostina, ktorá je zvyčajne veľkolepá, prebieha v dome ženícha. Ľudia sa bavia, hodujú, tancujú... Pre tých, ktorí sa nemohli svadby zúčastniť, sa pripravujú balíčky so svadobnými pochúťkami. <p>V neskorých nočných hodinách sa novomanželia odoberú do svojho nového domova. Na prahu domu žena rozbije fľašu s vodou (rozliata voda symbolizuje šťastie a očistu domova). Potom žena stojac na nohe svojho manžela symbolicky zápasí o otvorenie dverí, aby sa mohla stať paňou domu. Samozrejme, zvíťazí...</p></div>Destinácia: Irán2008-06-30T00:00:00+00:002008-06-30T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/1106-destinacia-iranfemme<div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">MUDr. J. Martinka: "Zájazd je už tri roky zaradený do programu cestovnej kancelárie. Žiaľ, vďaka neinformovanosti majú ľudia obavy o svoju bezpečnosť."</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/mudr.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Destinácia: Irán" title="Destinácia: Irán" hspace="5" vspace="5" align="left" /></p><b><I>femme:</b> Irán nepatrí k bežným destináciam našich cestovných kancelárií. Ako prišlo k Vášmu prvému kontaktu s touto krajinou?</I><br><b>J. Martinka:</b> Do Iránu som prvý raz vycestoval v roku 1998 s mojím priateľom - historikom. Aj mňa zaujíma história a práve Irán a staroveká Perzia sú moje obľúbené témy. Irán ma lákal o to viac, že v danom čase bol problém navštíviť ho. Žiadali sme o tranzitné víza do Pakistanu, kde sme vlastne ísť nechceli, ale bola to jediná možnosť ako sa do Iránu dostať; potom sme si v jednotlivých mestách víza vždy predlžovali. Takto sme v Iráne strávili niekoľko týždňov.<p><b><I>femme:</b> Navštívili ste Irán viackrát?</I><br><b>J. Martinka:</b> Priamo v Iráne som bol len raz; potom som bol niekoľkokrát na jeho hraniciach - pri návšteve Pakistanu a Turecka. V roku 1998 bol Irán veľmi uzavretou krajina. Dnes je to už inak, prichádzajú politické zmeny, rozvíja sa turistický ruch. <p><b><I>femme:</b> Nepredstavuje návšteva Iránu bezpečnostné riziko?</I><br><b>J. Martinka:</b> To je častá otázka... Musím povedať, že Irán je jedna z najbezpečnejších krajín, aké som kedy navštívil. Dalo by sa povedať, že je tam bezpečnejšie ako u nás doma; napríklad k násilnej trestnej kriminalite dochádza v Iráne len zriedkavo. Ani s politicky a nábožensky motivovaným násilím som sa v Iráne nestretol. Naopak, Iránci kresťanskú kultúru akceptujú a o kresťanské krajiny prejavujú záujem. Kresťanov vnímajú ako trochu pomýlených, ale veriacich. Nevedia pochopiť, keď je niekto neveriaci.<p><b><I>femme:</b> Sú Iránci tolerantnejší ako kresťanská Európa?</I><br><b>J. Martinka:</b> Ťažko povedať... Irán je krajina, v ktorej zohráva obrovskú úlohu propaganda. Čokoľvek zo západnej kultúry sa oficiálne uvádza v negatívnom svetle, ale pokiaľ ide o skúsenosti s ľuďmi, nezažil som nič konfliktné. <br>Iránci berú veľmi vážne náboženstvo a morálne zásady, ktoré s ním súvisia. Preto je dôležité oboznámiť sa so zvykmi a právom, ktoré v Iráne platí. <p><b><I>femme:</b> Ako sú Iránci pripravení prijímať turistov?</I><br><b>J. Martinka:</b> Pripravenosť iránskych cestovných kancelárií je veľmi dobrá, ľudia sú pružní a rozmýšľajú ekonomicky. Ponúkaná úroveň závisí od toho, koľko ste ochotní zaplatiť. Prioritou cestovnej kancelárie <a href="https://www.bubo.sk/">Bubo</a> je poznanie, komfort je až na druhom mieste. Irán je však veľmi bohatá krajina - druhý najväčší vývozca ropy - o komfort a luxus tu nie je núdza. V rámci bežného štandardu sú tu potraviny, nápoje aj ubytovanie veľmi lacné. Mimoriadne lacná je doprava.<p><b><I>femme:</b> Čo by ste odporúčali v Iráne vidieť?</I><br><b>J. Martinka:</b> Jedným z najväčších lákadiel v Iráne sú pamiatky staroveku: ruiny Persepolisu; Naghsh-e-rostam, kde sú hroby najznámejších perzských kráľov; Kýrov hrob pri Pasargadách, bývalom hlavnom meste Perzskej ríše. Rovnako zaujímavá je architektúra islamského obdobia, napríklad v Isfaháne a Širáze... mešity v Isfaháne stoja iba pár metrov od hotelov. V Chak-Chaku (uprostred pustatiny) sa nachádza starobylý zoroastrický chrám, v ktorom sa raz do roka stretáva okolo 150.000 veriacich; má bronzovú bránu, ktorej vek sa odhaduje na 2.500 rokov. <p><b><I>femme:</b> Prenesme sa do súčasnosti. Aké postavenie má v Iráne žena?</I><br><b>J. Martinka:</b> Ako žena v islamskej krajine. Po islamskej revolúcii prevzali moc v krajine revolucionári pod vedením Chomejíniho a začali veľmi dôsledne uplatňovať zákony islamu. Žena chodí zahalená do čadoru, ktorý skrýva celú postavu (a vlasy), správa sa zdržanlivo a nikdy sa nezdržiava v spoločnosti cudzieho muža.<br>Tradičné normy správania sa berú v Iráne veľmi vážne, neznamená to však, že by sa tu k ženám správali s dešpektom. Videli sme tiež mnoho dievčat, ktoré pod čadormi nosili džínsy, boli odvážne namaľované a dosť otvorene s nami komunikovali. Najmä u mladých ľudí a intelektuálov bolo cítiť túžbu po zmene.<br>Ženám napríklad nikto nebráni vzdelávať sa, ale ich uplatnenie v pracovnom procese nie je štandard. Od iránskej ženy sa vyžaduje, aby pracovala hlavne doma. Vo všeobecnosti majú Iránky a Iránci vysokú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň.<p><b><I>femme:</b> Sú Iránci pohostinní?</I> <br><b>J. Martinka:</b> Bezhranične. V Iráne je bežné, že ľudia, ktorých stretnete na ulici, vás pozvú k sebe domov a sú ochotní celú noc s vami konverzovať, pomáhajúc si pritom slovníkmi. Stalo sa nám napríklad, že úplne cudzí ľudia nám požičali auto... To si u nás doma neviem ani predstaviť, ale o pár rokov, keď sa zvýši prílev turistov, to už asi nebude bežné ani v Iráne. <br>Komunikáciu s Iráncami brzdí fakt, že len veľmi málo z nich vie po anglicky. Problém je aj s peniazmi, pretože na niektorých bankovkách sú iba perzské číslice (nie arabské), takže zaplatíte a len dúfate, že vám dobre vydajú...<p><b><I>femme:</b> Aké suveníry si možno priniesť z Iránu?</I><br><b>J. Martinka:</b> Napríklad vodnú fajku (ako z každej moslimskej krajiny); rôzne kovotepecké výrobky (najmä ozdobné taniere na steny); pekné šatky a rôzne ručne vyrobené predmety. Najčastejšie sa kupujú koberce.<p><b><I>femme:</b> Ako je to so zájazdami do Iránu s cestovnou kanceláriou Bubo (<a href="https://www.bubo.sk/">www.bubo.sk</a>), pre ktorú pracujete ako sprievodca?</I> <br><b>J. Martinka:</b> Zájazd do Iránu je do programu tejto cestovnej kancelárie zaradený už tri roky. Žiaľ, vďaka neinformovanosti majú ľudia obavy o svoju bezpečnosť a doteraz sa neprihlásil dostatočný počet záujemcov na to, aby sa zájazd realizoval pod oficiálnou hlavičkou cestovnej kancelárie. Pár ľudí vycestovalo do Iránu na vlastnú päsť a my sme im poskytovali rady a informácie. <p><I>Ďakujeme za rozhovor.</I><p><p><a href="http://www.femme.sk/index.php?item_id=BDACFCB826806895C1256EB100321699"><b>Upozornenie!</b></a></p></div><div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">MUDr. J. Martinka: "Zájazd je už tri roky zaradený do programu cestovnej kancelárie. Žiaľ, vďaka neinformovanosti majú ľudia obavy o svoju bezpečnosť."</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/mudr.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Destinácia: Irán" title="Destinácia: Irán" hspace="5" vspace="5" align="left" /></p><b><I>femme:</b> Irán nepatrí k bežným destináciam našich cestovných kancelárií. Ako prišlo k Vášmu prvému kontaktu s touto krajinou?</I><br><b>J. Martinka:</b> Do Iránu som prvý raz vycestoval v roku 1998 s mojím priateľom - historikom. Aj mňa zaujíma história a práve Irán a staroveká Perzia sú moje obľúbené témy. Irán ma lákal o to viac, že v danom čase bol problém navštíviť ho. Žiadali sme o tranzitné víza do Pakistanu, kde sme vlastne ísť nechceli, ale bola to jediná možnosť ako sa do Iránu dostať; potom sme si v jednotlivých mestách víza vždy predlžovali. Takto sme v Iráne strávili niekoľko týždňov.<p><b><I>femme:</b> Navštívili ste Irán viackrát?</I><br><b>J. Martinka:</b> Priamo v Iráne som bol len raz; potom som bol niekoľkokrát na jeho hraniciach - pri návšteve Pakistanu a Turecka. V roku 1998 bol Irán veľmi uzavretou krajina. Dnes je to už inak, prichádzajú politické zmeny, rozvíja sa turistický ruch. <p><b><I>femme:</b> Nepredstavuje návšteva Iránu bezpečnostné riziko?</I><br><b>J. Martinka:</b> To je častá otázka... Musím povedať, že Irán je jedna z najbezpečnejších krajín, aké som kedy navštívil. Dalo by sa povedať, že je tam bezpečnejšie ako u nás doma; napríklad k násilnej trestnej kriminalite dochádza v Iráne len zriedkavo. Ani s politicky a nábožensky motivovaným násilím som sa v Iráne nestretol. Naopak, Iránci kresťanskú kultúru akceptujú a o kresťanské krajiny prejavujú záujem. Kresťanov vnímajú ako trochu pomýlených, ale veriacich. Nevedia pochopiť, keď je niekto neveriaci.<p><b><I>femme:</b> Sú Iránci tolerantnejší ako kresťanská Európa?</I><br><b>J. Martinka:</b> Ťažko povedať... Irán je krajina, v ktorej zohráva obrovskú úlohu propaganda. Čokoľvek zo západnej kultúry sa oficiálne uvádza v negatívnom svetle, ale pokiaľ ide o skúsenosti s ľuďmi, nezažil som nič konfliktné. <br>Iránci berú veľmi vážne náboženstvo a morálne zásady, ktoré s ním súvisia. Preto je dôležité oboznámiť sa so zvykmi a právom, ktoré v Iráne platí. <p><b><I>femme:</b> Ako sú Iránci pripravení prijímať turistov?</I><br><b>J. Martinka:</b> Pripravenosť iránskych cestovných kancelárií je veľmi dobrá, ľudia sú pružní a rozmýšľajú ekonomicky. Ponúkaná úroveň závisí od toho, koľko ste ochotní zaplatiť. Prioritou cestovnej kancelárie <a href="https://www.bubo.sk/">Bubo</a> je poznanie, komfort je až na druhom mieste. Irán je však veľmi bohatá krajina - druhý najväčší vývozca ropy - o komfort a luxus tu nie je núdza. V rámci bežného štandardu sú tu potraviny, nápoje aj ubytovanie veľmi lacné. Mimoriadne lacná je doprava.<p><b><I>femme:</b> Čo by ste odporúčali v Iráne vidieť?</I><br><b>J. Martinka:</b> Jedným z najväčších lákadiel v Iráne sú pamiatky staroveku: ruiny Persepolisu; Naghsh-e-rostam, kde sú hroby najznámejších perzských kráľov; Kýrov hrob pri Pasargadách, bývalom hlavnom meste Perzskej ríše. Rovnako zaujímavá je architektúra islamského obdobia, napríklad v Isfaháne a Širáze... mešity v Isfaháne stoja iba pár metrov od hotelov. V Chak-Chaku (uprostred pustatiny) sa nachádza starobylý zoroastrický chrám, v ktorom sa raz do roka stretáva okolo 150.000 veriacich; má bronzovú bránu, ktorej vek sa odhaduje na 2.500 rokov. <p><b><I>femme:</b> Prenesme sa do súčasnosti. Aké postavenie má v Iráne žena?</I><br><b>J. Martinka:</b> Ako žena v islamskej krajine. Po islamskej revolúcii prevzali moc v krajine revolucionári pod vedením Chomejíniho a začali veľmi dôsledne uplatňovať zákony islamu. Žena chodí zahalená do čadoru, ktorý skrýva celú postavu (a vlasy), správa sa zdržanlivo a nikdy sa nezdržiava v spoločnosti cudzieho muža.<br>Tradičné normy správania sa berú v Iráne veľmi vážne, neznamená to však, že by sa tu k ženám správali s dešpektom. Videli sme tiež mnoho dievčat, ktoré pod čadormi nosili džínsy, boli odvážne namaľované a dosť otvorene s nami komunikovali. Najmä u mladých ľudí a intelektuálov bolo cítiť túžbu po zmene.<br>Ženám napríklad nikto nebráni vzdelávať sa, ale ich uplatnenie v pracovnom procese nie je štandard. Od iránskej ženy sa vyžaduje, aby pracovala hlavne doma. Vo všeobecnosti majú Iránky a Iránci vysokú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň.<p><b><I>femme:</b> Sú Iránci pohostinní?</I> <br><b>J. Martinka:</b> Bezhranične. V Iráne je bežné, že ľudia, ktorých stretnete na ulici, vás pozvú k sebe domov a sú ochotní celú noc s vami konverzovať, pomáhajúc si pritom slovníkmi. Stalo sa nám napríklad, že úplne cudzí ľudia nám požičali auto... To si u nás doma neviem ani predstaviť, ale o pár rokov, keď sa zvýši prílev turistov, to už asi nebude bežné ani v Iráne. <br>Komunikáciu s Iráncami brzdí fakt, že len veľmi málo z nich vie po anglicky. Problém je aj s peniazmi, pretože na niektorých bankovkách sú iba perzské číslice (nie arabské), takže zaplatíte a len dúfate, že vám dobre vydajú...<p><b><I>femme:</b> Aké suveníry si možno priniesť z Iránu?</I><br><b>J. Martinka:</b> Napríklad vodnú fajku (ako z každej moslimskej krajiny); rôzne kovotepecké výrobky (najmä ozdobné taniere na steny); pekné šatky a rôzne ručne vyrobené predmety. Najčastejšie sa kupujú koberce.<p><b><I>femme:</b> Ako je to so zájazdami do Iránu s cestovnou kanceláriou Bubo (<a href="https://www.bubo.sk/">www.bubo.sk</a>), pre ktorú pracujete ako sprievodca?</I> <br><b>J. Martinka:</b> Zájazd do Iránu je do programu tejto cestovnej kancelárie zaradený už tri roky. Žiaľ, vďaka neinformovanosti majú ľudia obavy o svoju bezpečnosť a doteraz sa neprihlásil dostatočný počet záujemcov na to, aby sa zájazd realizoval pod oficiálnou hlavičkou cestovnej kancelárie. Pár ľudí vycestovalo do Iránu na vlastnú päsť a my sme im poskytovali rady a informácie. <p><I>Ďakujeme za rozhovor.</I><p><p><a href="http://www.femme.sk/index.php?item_id=BDACFCB826806895C1256EB100321699"><b>Upozornenie!</b></a></p></div>Zoroastrizmus...2008-06-30T00:00:00+00:002008-06-30T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/917-zoroastrizmusfemme<div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...je náboženstvo starého Iránu, ktoré postavilo do centra pozornosti etický protiklad dobra a zla. Na tieto idey nadviazal judaizmus a po ňom kresťanstvo.</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/zoro.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Zoroastrizmus..." title="Zoroastrizmus..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>Tvorca starého perzského náboženstva Zoroastra (Zarathuštra) konštituoval princíp dobra (reprezentovaný nebeským duchom či bohom) a princíp zla (predstavovaný ničiteľským duchom, ktorý sa stal predobrazom diabla). Tieto predstavy vyústili do učenia o poslednom súde a konci sveta, ktoré si osvojil judaizmus a neskôr kresťanstvo. <p>Žena a muž boli duálnym etickým náboženstvom starého Iránu vnímaní ako rovnoprávni, ich práva a možnosti v rámci bežného života sa však značne líšili. Napríklad monogamia bola záväzná predovšetkým pre ženy a s upevňovaním patriarchálnej monogamnej rodiny sa od nevesty začalo vyžadovať panenstvo. Bohatí muži pritom žili v polygýnii a dokonca sa preslávili prepychovými háremami. <p>O svadbe ženy rozhodoval jej otec. Bez súhlasu otca nebolo manželstvo (ba ani svadbe predchádzajúce zasnúbenie) platné. Odmietnutí slobodní muži sa však stavu slobody obávať nemuseli (spoločnosť ju akceptovala), lež nevydatá žena mala smrteľný hriech, ktorý ju mohol priviesť do pekla. Úcte sa tešili iba perzské matky. Peržania vyžadovali, aby synovia tento cit prejavovali voči matkám dôsledne - syn si v prítomnosti matky nemohol ani sadnúť... a to platilo aj pre kráľov. Vo všetkých ostatných súvislostiach patriarchálna morálka zoroastrizmu vyžadovala od ženy podriadenosť. Povinnosťou vydatej ženy bolo uctievať svojho muža, povinnosťou slobodnej ženy bolo uctievať svojho otca.<p>Zoroastrizmus ovplyvnil prostredníctvom judaizmu a kresťanstva aj západnú kultúru. Diskriminujúce kresťanské a judaistické vnímanie ženy má teda korene až na Strednom východe. </p></div><div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...je náboženstvo starého Iránu, ktoré postavilo do centra pozornosti etický protiklad dobra a zla. Na tieto idey nadviazal judaizmus a po ňom kresťanstvo.</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/zoro.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Zoroastrizmus..." title="Zoroastrizmus..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>Tvorca starého perzského náboženstva Zoroastra (Zarathuštra) konštituoval princíp dobra (reprezentovaný nebeským duchom či bohom) a princíp zla (predstavovaný ničiteľským duchom, ktorý sa stal predobrazom diabla). Tieto predstavy vyústili do učenia o poslednom súde a konci sveta, ktoré si osvojil judaizmus a neskôr kresťanstvo. <p>Žena a muž boli duálnym etickým náboženstvom starého Iránu vnímaní ako rovnoprávni, ich práva a možnosti v rámci bežného života sa však značne líšili. Napríklad monogamia bola záväzná predovšetkým pre ženy a s upevňovaním patriarchálnej monogamnej rodiny sa od nevesty začalo vyžadovať panenstvo. Bohatí muži pritom žili v polygýnii a dokonca sa preslávili prepychovými háremami. <p>O svadbe ženy rozhodoval jej otec. Bez súhlasu otca nebolo manželstvo (ba ani svadbe predchádzajúce zasnúbenie) platné. Odmietnutí slobodní muži sa však stavu slobody obávať nemuseli (spoločnosť ju akceptovala), lež nevydatá žena mala smrteľný hriech, ktorý ju mohol priviesť do pekla. Úcte sa tešili iba perzské matky. Peržania vyžadovali, aby synovia tento cit prejavovali voči matkám dôsledne - syn si v prítomnosti matky nemohol ani sadnúť... a to platilo aj pre kráľov. Vo všetkých ostatných súvislostiach patriarchálna morálka zoroastrizmu vyžadovala od ženy podriadenosť. Povinnosťou vydatej ženy bolo uctievať svojho muža, povinnosťou slobodnej ženy bolo uctievať svojho otca.<p>Zoroastrizmus ovplyvnil prostredníctvom judaizmu a kresťanstva aj západnú kultúru. Diskriminujúce kresťanské a judaistické vnímanie ženy má teda korene až na Strednom východe. </p></div>Iránska kuchyňa...2008-06-30T00:00:00+00:002008-06-30T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/903-iranska-kuchynafemme<div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...je predovšetkým rozmanitá: ovplyvňuje ju vkus približne 30-tich národností, podnebie plné kontrastov a, samozrejme, arabská kuchyňa.</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/iran1.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Iránska kuchyňa..." title="Iránska kuchyňa..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>Jedným zo základných pilierov iránskej kuchyne je ryža respektíve niekoľko druhov ryže, ktoré umožňujú širokú škálu úprav. Druhou veľmi dôležitou iránskou potravinou je "chlebová placka", u nás známa ako arabský chlieb. Treťou neodmysliteľnou potravinou iránskej kuchyne je kabab. Samozrejmosťou sú veľké zeleninové a ovocné prílohy.<p>Typické iránske menu pozostáva: z predjedla, ktoré tvorí jogurt ochutený cesnakom, zeleninou, čerstvými bylinkami a ovčím syrom spolu s chlebovou plackou; potom z hlavného jedla, ktoré tvorí mäso, ryža, zeleninová príloha a kyslý jogurtový nápoj; a napokon z dezertu, ktorým je ovocie. <br>Sladkosti majú v iránskej kuchyni vedľajšie postavenie a nekonzumujú sa v takej veľkej miere ako u nás. Polievky Peržania nepoznajú, chorým a rekonvalescentom však pripravujú husté zeleninové a hydinové vývary.<p>Perzská pohostinnosť je všeobecne známa... Hosťom sa hneď po príchode servíruje ovocie a čaj, ktorý je na programe celého dňa. Servírovaný čaj je horúci, má jantárovú farbu, podáva sa v priehľadných pohárikoch a pije sa bez prísad prípadne sladený. Káva do hostiteľského menu nepatrí, ponúka sa iba na karoch. <p>Jedlá a nápoje sa v dnešnom Iráne podávajú na stôl (konzumácia na zemi prežíva len v odľahlých oblastiach). Iránsky stôl býva prikrytý farebným obrusom s charakteristickým dekorom a pri tanieri zvyčajne chýba nôž (používa sa len vydlička, lyžica a ruky). Jedlo sa servíruje na veľkých misách a táckach s malými miskami obsahujúcimi prísady a omáčky. Každý stolujúci sa obslúži sám a vezme si toľko jedla, koľko mu hrdlo ráči... <p><I>Zaujímavosť:</I> Väčšina Peržanov verí na nutnosť striedania teplých a studených pokrmov. Nejedná sa však o ich tepelnú úpravu, ale povahu. Porušenie rovnováhy prijímania teplých a studených jedál vedie údajne k vzniku rôznych telesných a psychických ťažkostí. </p></div><div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...je predovšetkým rozmanitá: ovplyvňuje ju vkus približne 30-tich národností, podnebie plné kontrastov a, samozrejme, arabská kuchyňa.</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/iran1.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> Iránska kuchyňa..." title="Iránska kuchyňa..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>Jedným zo základných pilierov iránskej kuchyne je ryža respektíve niekoľko druhov ryže, ktoré umožňujú širokú škálu úprav. Druhou veľmi dôležitou iránskou potravinou je "chlebová placka", u nás známa ako arabský chlieb. Treťou neodmysliteľnou potravinou iránskej kuchyne je kabab. Samozrejmosťou sú veľké zeleninové a ovocné prílohy.<p>Typické iránske menu pozostáva: z predjedla, ktoré tvorí jogurt ochutený cesnakom, zeleninou, čerstvými bylinkami a ovčím syrom spolu s chlebovou plackou; potom z hlavného jedla, ktoré tvorí mäso, ryža, zeleninová príloha a kyslý jogurtový nápoj; a napokon z dezertu, ktorým je ovocie. <br>Sladkosti majú v iránskej kuchyni vedľajšie postavenie a nekonzumujú sa v takej veľkej miere ako u nás. Polievky Peržania nepoznajú, chorým a rekonvalescentom však pripravujú husté zeleninové a hydinové vývary.<p>Perzská pohostinnosť je všeobecne známa... Hosťom sa hneď po príchode servíruje ovocie a čaj, ktorý je na programe celého dňa. Servírovaný čaj je horúci, má jantárovú farbu, podáva sa v priehľadných pohárikoch a pije sa bez prísad prípadne sladený. Káva do hostiteľského menu nepatrí, ponúka sa iba na karoch. <p>Jedlá a nápoje sa v dnešnom Iráne podávajú na stôl (konzumácia na zemi prežíva len v odľahlých oblastiach). Iránsky stôl býva prikrytý farebným obrusom s charakteristickým dekorom a pri tanieri zvyčajne chýba nôž (používa sa len vydlička, lyžica a ruky). Jedlo sa servíruje na veľkých misách a táckach s malými miskami obsahujúcimi prísady a omáčky. Každý stolujúci sa obslúži sám a vezme si toľko jedla, koľko mu hrdlo ráči... <p><I>Zaujímavosť:</I> Väčšina Peržanov verí na nutnosť striedania teplých a studených pokrmov. Nejedná sa však o ich tepelnú úpravu, ale povahu. Porušenie rovnováhy prijímania teplých a studených jedál vedie údajne k vzniku rôznych telesných a psychických ťažkostí. </p></div>Kabab...2008-06-30T00:00:00+00:002008-06-30T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/750-kababfemme<div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...chellow a khoresh sú názvy jedál, ktorým sa v Iráne nevyhnete. Čo sa pod týmito názvami skrýva? Pečené a dusené mäso a špeciálny spôsob prípravy ryže.</div><div class="K2FeedFullText"><p><b>Kabab</b> (kebab) je iránske národné jedlo, ktoré v Iráne nemôžete "minúť", pretože sa podáva všade... najlepší chellow kabab je však asi v ponuke bazárov.<br>Tradičný chellow kabab pozostáva z ryže a mletého alebo kusového kababu (z jahňaciny, teľaciny, hydiny či bravčoviny), ktorý sa opeká na plochých ražňoch a pred pečením sa marinuje v zmesi šafranu, cibule, jogurtu a citrónovej šťavy. Prílohu k nemu tvoria grilované paradajky, cibuľa, bylinky, pažítka, uhorky a jogurt. Kabab sa zajedá chlebovou plackou a zapíja studeným jogurtovým nápojom. <p><b>Chelow</b> je špeciálne pripravená ryža. Postup je nasledovný: ryža sa vloží do osolenej vody a nechá sa prejsť varom; po zliatí sa do ryže pridá trochu masla a nádoba sa pevne uzavrie. Ryža sa scelí a na jej povrchu sa vytvorí ľahká zlatistá vrstva (majstrovstvo iránskych kuchárov sa posudzuje okrem iného aj podľa schopnosti vytvoriť takúto dokonalú, chrumkavú kupolu z ryže).<br>K raňajkám sa chellow môže podávať teplá (s mliekom a džemom) aj studená (so syrom a cesnakom). Na obed a večeru sa chellow podáva k mäsu.<p><b>Khoresh</b> je jedlo pozostávajúce z jemného duseného mäsa (z jahňaciny, teľaciny, bravčoviny, hydiny, rýb), zeleniny, ovocia, fazule, obilovín a orechov. Mäso (ochucované bylinkami a korením) sa pripravuje dlho a pomaly v tzv. ťažkých hrncoch. Ku khoresh sa zvyčajne servíruje ryža. </p></div><div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...chellow a khoresh sú názvy jedál, ktorým sa v Iráne nevyhnete. Čo sa pod týmito názvami skrýva? Pečené a dusené mäso a špeciálny spôsob prípravy ryže.</div><div class="K2FeedFullText"><p><b>Kabab</b> (kebab) je iránske národné jedlo, ktoré v Iráne nemôžete "minúť", pretože sa podáva všade... najlepší chellow kabab je však asi v ponuke bazárov.<br>Tradičný chellow kabab pozostáva z ryže a mletého alebo kusového kababu (z jahňaciny, teľaciny, hydiny či bravčoviny), ktorý sa opeká na plochých ražňoch a pred pečením sa marinuje v zmesi šafranu, cibule, jogurtu a citrónovej šťavy. Prílohu k nemu tvoria grilované paradajky, cibuľa, bylinky, pažítka, uhorky a jogurt. Kabab sa zajedá chlebovou plackou a zapíja studeným jogurtovým nápojom. <p><b>Chelow</b> je špeciálne pripravená ryža. Postup je nasledovný: ryža sa vloží do osolenej vody a nechá sa prejsť varom; po zliatí sa do ryže pridá trochu masla a nádoba sa pevne uzavrie. Ryža sa scelí a na jej povrchu sa vytvorí ľahká zlatistá vrstva (majstrovstvo iránskych kuchárov sa posudzuje okrem iného aj podľa schopnosti vytvoriť takúto dokonalú, chrumkavú kupolu z ryže).<br>K raňajkám sa chellow môže podávať teplá (s mliekom a džemom) aj studená (so syrom a cesnakom). Na obed a večeru sa chellow podáva k mäsu.<p><b>Khoresh</b> je jedlo pozostávajúce z jemného duseného mäsa (z jahňaciny, teľaciny, bravčoviny, hydiny, rýb), zeleniny, ovocia, fazule, obilovín a orechov. Mäso (ochucované bylinkami a korením) sa pripravuje dlho a pomaly v tzv. ťažkých hrncoch. Ku khoresh sa zvyčajne servíruje ryža. </p></div>K charakteristickým...2008-06-30T00:00:00+00:002008-06-30T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/temy/iran/item/701-k-charakteristickymfemme<div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...produktom Stredného východu patrí r u ž o v á v o d a. Je samozrejmou súčasťou kozmetiky a používa sa tiež na prípravu osviežujúcich nápojov.</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/1.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> K charakteristickým..." title="K charakteristickým..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>Prevažná časť iránskej "ružovej produkcie" pochádza z dvoch malých miest - Qamsar a Naissar, ktoré sa nachádzajú uprostred Iránu. Svetoznáma ružová voda tu oddávna osviežovala vzduch na miestach, kde sa stretávalo veľa ľudí. Okrem toho sa stala samozrejmou súčasťou dámskej kozmetiky. Ale zapáčila sa aj mužom, a tí ju začali používať na pestovanie fúzov a brady. <p>Ružová voda sa dnes vyrába tak, ako voľakedy: ruže na spracovanie sa zbierajú skoro ráno, keď je ich vôňa najintenzívnejšia; hlávky kvetov sa ukladajú do veľkých textilných tašiek, ktoré majú zberači zavesené na krku a nakoniec sa všetky nasypú do veľkých vriec; tie sa čo najrýchlejšie prepravia do výrobných priestorov.<p>Ruže sa vo veľkej chladnej miestnosti rozhádžu po podlahe, roztriedia a všetky lupene sa oddelia od hlavičiek. Potom sa lupene vložia do oceľovej destilačnej nádoby s trochou vody a zakryjú plochým keramickým vrchnákom. <br>Destilačná nádoba sa postupne zohrieva, až sa vytvorí voňavá vodná para. Tá začne stúpať do bambusovej fajky (rúrky), ktorá ústi do ďalšej nádoby, umiestnenej v chladnej tečúcej vode. Aromatická para sa v chladnej nádobe zráža a vzniká ružová voda. <br>Po ochladení sa ružová voda leje do sklenených fliaš. Na dne nádoby pritom zostáva koncentrovaná časť ružovej vody, ktorá sa používa na prípravu parfumov. <p>Ružová voda má značnú trvanlivosť - správne skladovaná vydrží v dobrom stave celé roky. <p><b>Osviežujúci perzský nápoj z ružovej vody</b><br>P o t r e b u j e t e : 600 ml vody, 960 ml cukru, ružovú vodu (dá sa kúpiť v špecializovanej lekárni alebo vo Viedni).<br>P o s t u p : Do vody dajte cukor a nechajte vodu zovrieť. Varte asi 10 minút, občas premiešajte. Potom hrniec odstavte a nechajte sirup vychladnúť. Vychladený sirup nalejte do čistej, suchej fľaše a uzavrite. V mixéri spracovávajte: 1 diel sirupu, 3 diely ružovej vody, 2 kocky ľadu. Podávajte chladené.</p></div><div class="K2FeedIntroText"><p style="color: #696969; font-family: 'Myriad Web', Verdana, Arial, serif">...produktom Stredného východu patrí r u ž o v á v o d a. Je samozrejmou súčasťou kozmetiky a používa sa tiež na prípravu osviežujúcich nápojov.</div><div class="K2FeedFullText"><p><img class="caption" src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Iran/1.jpg" border="0" alt=">> Móda >> Aktuálne >> K charakteristickým..." title="K charakteristickým..." hspace="5" vspace="5" align="left" /></p>Prevažná časť iránskej "ružovej produkcie" pochádza z dvoch malých miest - Qamsar a Naissar, ktoré sa nachádzajú uprostred Iránu. Svetoznáma ružová voda tu oddávna osviežovala vzduch na miestach, kde sa stretávalo veľa ľudí. Okrem toho sa stala samozrejmou súčasťou dámskej kozmetiky. Ale zapáčila sa aj mužom, a tí ju začali používať na pestovanie fúzov a brady. <p>Ružová voda sa dnes vyrába tak, ako voľakedy: ruže na spracovanie sa zbierajú skoro ráno, keď je ich vôňa najintenzívnejšia; hlávky kvetov sa ukladajú do veľkých textilných tašiek, ktoré majú zberači zavesené na krku a nakoniec sa všetky nasypú do veľkých vriec; tie sa čo najrýchlejšie prepravia do výrobných priestorov.<p>Ruže sa vo veľkej chladnej miestnosti rozhádžu po podlahe, roztriedia a všetky lupene sa oddelia od hlavičiek. Potom sa lupene vložia do oceľovej destilačnej nádoby s trochou vody a zakryjú plochým keramickým vrchnákom. <br>Destilačná nádoba sa postupne zohrieva, až sa vytvorí voňavá vodná para. Tá začne stúpať do bambusovej fajky (rúrky), ktorá ústi do ďalšej nádoby, umiestnenej v chladnej tečúcej vode. Aromatická para sa v chladnej nádobe zráža a vzniká ružová voda. <br>Po ochladení sa ružová voda leje do sklenených fliaš. Na dne nádoby pritom zostáva koncentrovaná časť ružovej vody, ktorá sa používa na prípravu parfumov. <p>Ružová voda má značnú trvanlivosť - správne skladovaná vydrží v dobrom stave celé roky. <p><b>Osviežujúci perzský nápoj z ružovej vody</b><br>P o t r e b u j e t e : 600 ml vody, 960 ml cukru, ružovú vodu (dá sa kúpiť v špecializovanej lekárni alebo vo Viedni).<br>P o s t u p : Do vody dajte cukor a nechajte vodu zovrieť. Varte asi 10 minút, občas premiešajte. Potom hrniec odstavte a nechajte sirup vychladnúť. Vychladený sirup nalejte do čistej, suchej fľaše a uzavrite. V mixéri spracovávajte: 1 diel sirupu, 3 diely ružovej vody, 2 kocky ľadu. Podávajte chladené.</p></div>