Vyplýva to z dát prieskumu[1], ktorý bol súčasťou Ekonomickej olympiády realizovanej inštitútom INESS a investičnou platformou Finax medzi žiakmi druhého stupňa základných škôl.
Prieskum ukázal, že vreckovým disponuje až 82 % opýtaných žiakov. Avšak až polovica z nich ho dostáva nepravidelne. Práve pravidelnosť je pritom kľúčovým pilierom finančného vzdelávania - učí deti pracovať s fixným rozpočtom, plánovať výdavky a zodpovedne hospodáriť so zverenými prostriedkami.
Bez pravidelného vreckového chýba motivácia k sporeniu
Absencia systému pri vreckovom sa priamo podpisuje pod slabé sporiteľské návyky mládeže. Iba 27 % žiakov sporí pravidelne, zatiaľ čo až 63 % si odkladá peniaze len príležitostne – napríklad pri sviatkoch alebo ako dar. Pritom práve v školskom veku je ideálna príležitosť na vybudovanie návyku pravidelnosti, ktorý si deti neskôr prenášajú do dospelosti. Ide o jeden z najjednoduchších a najefektívnejších nástrojov, ako rozvíjať finančné zručnosti v domácom prostredí.„Z pohľadu finančného správania je pravidelné vreckové pre dieťa ekvivalentom výplaty v dospelosti. Práve opakujúci sa a predvídateľný príjem vytvára rámec, v ktorom sa učí alokovať zdroje medzi spotrebu a úspory. Ak tento mechanizmus chýba, absentuje aj základný tréning finančného rozhodovania, ktorý je kľúčový pre budúce hospodárenie s vlastnými príjmami,“ hovorí Linda Gáliková, Head of PR vo Finaxe.
Najčastejšie vreckové sa pohybuje do 50 eur
Pohľad na konkrétne sumy odhalil, že takmer polovica žiakov (45 %) disponuje mesačným vreckovým v rozmedzí 11 až 50 eur. Druhou najpočetnejšou skupinou sú deti, ktoré dostávajú sumu do 10 eur. Vyššie sumy sú v tejto vekovej kategórii skôr výnimkou – vreckové od 50 do 100 eur uviedlo len 7 % opýtaných a sumu nad 100 eur dostávajú menej ako 2 % žiakov. Prieskum zároveň ukázal, že takmer každý piaty žiak nedostáva od rodičov žiadne vreckové.
Medzi žiakmi základných škôl vedie hotovosť. Takmer polovica žiakov platí výlučne v tejto forme, pričom približne štvrtina ju využíva len čiastočne. Naopak, výhradne digitálne formy platenia (karta, mobil, hodinky) využíva len 5 % žiakov.
Podľa Gálikovej je tento trend pre mladšie deti prirodzený a aj prospešný. Fyzická prítomnosť bankoviek a mincí pomáha menším žiakom lepšie pochopiť hodnotu peňazí a ich ubúdanie pri platení. Odporúčaným postupom je preto začať s hotovosťou a na bezhotovostné platby prechádzať postupne, ruka v ruke s rastúcim vekom a nadobudnutými skúsenosťami dieťaťa.
Zdroj foto: Freepik
[1] Prieskum prebiehal vo forme Ekonomickej olympiády organizovanej inštitútom INESS v spolupráci s Finaxom na vzorke viac ako 8 000 žiakov 7. až 9. ročníka základných škôl v priebehu novembra 2025