... pričom mladí vo veku od 18 do 35 rokov plytvajú viac. Jedlo aspoň raz za týždeň vyhodí v tejto vekovej skupine takmer 50 percent. Munch a Potravinová banka Slovenska sa v tento deň spájajú s odkazom, že dobré jedlo má zostať v obehu - doma ho ustrážime správnym plánovaním nákupov, logickejším skladovaním a racionálnou rotáciou zásob. Čo sa dá zachrániť, nemá skončiť v koši - potraviny môžu pomôcť aj ľuďom v núdzi. Výsledkom bude nielen menej odpadu, ale aj nižšie emisie a ušetrené financie.
Vyhodené jedlo je veľmi drahý špás hneď viackrát.
Medzinárodný deň proti plytvaniu jedlom je výzvou pre ľudí, firmy aj inštitúcie spojiť sily a začať robiť konkrétne kroky, aby v koši končilo menej pripraveného jedla a nakúpených potravín. V Európskej únii sa podľa dát Eurostatu ročne vyhodí viac ako 59 miliónov ton potravín - približne 132 kg na obyvateľa. Viac než polovica tohto odpadu vzniká v domácnostiach (72 kg na osobu). UNEP Food Waste Index odhaduje, že globálne sa medzi zberom a maloobchodom stratí 13,2 percent produkcie potravín.
Aj reprezentatívny prieskum spoločnosti Munch* odhalil nelichotivé dáta zo Slovenska. Až 37 percent Slovákov vyhodí jedlo aspoň raz týždenne a viac než 63 percent minimálne raz mesačne. Najčastejšími dôvodmi sú pokazené potraviny (51 percent) a uplynutý dátum spotreby (takmer 40 percent). Prieskum tiež poukazuje na generačný paradox: mladí dospelí (18 - 35 rokov) deklarujú udržateľnosť, no plytvajú výrazne častejšie ako staršie generácie. Aspoň raz týždenne vyhadzuje jedlo 47,4 percent Slovákov vo veku 18 - 35 rokov (vs. 20,3 percent vo veku 54 - 65 rokov).
„Spotrebitelia by si mali uvedomiť, že vyhodené jedlo je aj o vyhodených peniazoch. Nehovoriac o tom, že “vyhadzujeme drahšie”, keďže ceny potravín na Slovensku idú nahor. Medziročne ide o nárast 4 percentá, pričom producenti avizujú ich ďalší rast. Každá nevyužitá porcia uvareného jedla či jednotlivá potravina znamenajú aj zbytočnú uhlíkovú stopu z pestovania, výroby a dopravy - a napokon ďalšie náklady na zber a skládkovanie, nehovoriac o tom, že aj rozklad potravín produkuje emisie skleníkových plynov,“ hovorí Adriana Samek, Country Sales Lead Munch.
Munch je príkladom inovatívneho biznis konceptu, ktorý prispieva k znižovaniu uhlíkovej stopy tým, že vracia do spotreby kvalitné, no nepredané potraviny, ktoré by inak skončili ako odpad. V roku 2024 sa vďaka Munch podarilo redistribuovať viac ako 26 ton jedla a potravín, čo v prepočte na ušetrené emisie skleníkových plynov dosahuje takmer 234 000 kilogramov**.
Jedni hromadia a druhí si jedlo dovoliť nemôžu. Slovensko nelichotivo vedie.
Kým jedni vyhadzujú, iní si kvalitné jedlo dovoliť nemôžu. V EÚ podľa dát Eurostatu ide o približne 42 miliónov ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň. Na Slovensku má problém s plnohodnotným jedlom každý druhý deň približne každý šiesty človek - 17,1 percent populácie, teda odhadom okolo 920‑tisíc ľudí. Medzi ľuďmi ohrozenými chudobou je situácia ešte horšia - plnohodnotné jedlo si nemôže dovoliť 39,8 percent, najviac v EÚ. Celkovo bolo v roku 2024 rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených 18,3 percent obyvateľov Slovenska (viac ako 980‑tisíc ľudí).
Na Slovensku aspoň čiastočne pomáhajú ľuďom v núdzi rôzne neziskové organizácie. Jednou z nich je aj Potravinová banka Slovenska. Je členom Európskej federácie potravinových bánk (FEBA) a funguje na princípe dobrovoľníctva a darcovstva už od roku 2005. Jej poslaním nie je primárne riešiť chudobu, ale poskytovať logistickú službu obchodníkom a výrobcom, aby sa kvalitné potravinové prebytky nestali odpadom, ale zmysluplnou pomocou. Prostredníctvom siete takmer 150 partnerských charitatívnych organizácií zabezpečuje, aby sa pomoc dostala priamo k tým, ktorí ju najviac potrebujú. Ročne sa cez ňu prerozdelí približne 8 000 ton potravín.
„Najväčšou výzvou na Slovensku zostáva plytvanie v domácnostiach. Ako spoločnosť sme si zvykli na plné regály a nákupy vo veľkom, čím sme stratili prirodzený rešpekt k hodnote jedla. Problémom nie sú reťazce, tie sa v optimalizácii neustále zlepšujú. Problém vzniká za dverami našich domovov, kde sa z nákupných košíkov plných akciového tovaru stávajú preplnené chladničky a napokon odpadkové koše. Je to paradox, pretože kým na jednej strane bojujeme s nadbytkom, ktorý nevieme spotrebovať, na druhej strane desaťtisíce rodín zápasia s tým, aby si mohli dovoliť základné potraviny,“ hovorí Marko Urdzik, riaditeľ Potravinovej banky Slovenska.
Zmena je nutná.
„Znížiť plytvanie jedlom je nutné. Dá sa to, len ak k tomu pristúpime komplexne. Je potrebné, aby sme mali prehľad o tom, čo nakupujeme, ako potraviny skladujeme a využívame pri príprave jedla, čo a za akých okolností vyhodíme. Automatické návyky zmenu neurobia, musíme sa rozhodovať a konať vedome. Na začiatok si nastavte plán zmien aspoň na obdobie 2 týždňov až mesiaca. Zmerajte si východiskový stav v bežnom zaužívanom režime. V druhej polovici stanoveného časového obdobia realizujte naplánované zmeny v prospech menšieho plytvania jedlom. Výsledky si porovnajte, pokračujte s dobrými návykmi a doplňte nové. Takto sa vieme posúvať ďalej, ušetriť peniaze aj emisie, prípadne pomôcť iným,“ hovorí Adriana Samek, Country Sales Lead Munch.
Ako na to: Osvojte si funkčné návyky u vás doma. Čo neviete spotrebovať, darujte!
● Zmena sa začína mapovaním. Urobte si prehľad o zásobách a nastavte jednoduchý systém v chladničke, špajzi a mrazničke (napr. polica „Zjesť tento týždeň“, štítky s dátumami).
● Pri ukladaní potravín sa držte sa pravidla FIFO (first in - first out): staršie potraviny dopredu a nahor, novšie dozadu a nadol. Podľa toho plánujte aj varenie. Možno to znie zbytočne komplikovane a ako zbytočná práca, ale vo výsledku to reálne ušetrí ako čas, tak následne aj peniaze - a zníženie zbytočného plytvania je len čerešnička na torte.
● Pred každým väčším nákupom spravte rýchlu kontrolu - často stačí fotografia zo skrinky či chladničky. Na nákup nechoďte hladní.
● Rozpočet 50‑30‑20 pomáha udržať rovnováhu: 50 percent na bežné denné jedlá, 30 percent na týždenné doplnky, 20 percent na „zážitky“.
● V mrazničke porciujte a označujte, aby sa jedlo nestrácalo.
● Sledujte a zapisujte, čo vyhadzujete - rýchlo tak odhalíte slabé miesta.
● Digitálne platformy vedia zladiť plán s ponukou. Spotrebitelia na Slovensku majú v súčasnosti k dispozícii aplikáciu Munch, vďaka ktorej vedia do plánovaného jedálnička zakomponovať za veľmi priaznivú cenu chutné a pestré denné menu, hotové raňajky či poobedné snacky, nedeľné sladké pohostenie alebo aj časť denného nákupu v podobe bežných potravín a pod. Milovníci nových chutí a pravidelní návštevníci reštaurácií by tiež mali využiť službu Munch Club.
„Okrem zodpovedného plánovania a spotreby existuje ďalší silný nástroj, ako môže každý z nás zabrániť plytvaniu – cielené darcovstvo. Ak zistíte, že máte doma trvanlivé potraviny, ktoré nespotrebujete, nevyhadzujte ich. Venujte ich do organizovaných potravinových zbierok. Týmto jednoduchým krokom nielenže predídete vzniku odpadu, ale premeníte váš prebytok na okamžitú pomoc pre seniora, osamelú matku alebo rodinu v kríze. Vaše cestoviny či konzerva sa v našom systéme stávajú súčasťou záchrannej siete, ktorá reálne pomáha po celom Slovensku,“ dopĺňa Marko Urdzik z Potravinovej banky Slovenska.
Zdroj foto: Freepik