Pri filme Heller in Pink Tights (Diablica v ružovom trikote) som pracovala s režisérom Georgom Cukrom. Každý tvrdil, že má schopnosť vyzdvihnúť ženskú krásu, že dokáže objaviť ženský potenciál herečiek. Očakávala som veľké trápenie s mejkapom a kostýmami. Postupne som ale začala chápať, že krása podľa názoru tohoto režiséra spočíva v niečom inom. V jeden deň povedal, na čo nikdy nezabudnem: "Krása bez sebavedomia je menej príťažlivá ako sebavedomá škaredosť. Ak si sebaistá, si krásna." Neviem prečo, ale je to tak. Možno to súvisí s tým, že všetci máme tendenciu o sebe pochybovať, vzhliadajúc k jednotlivcom, ktorí vytvárajú dojem sebaistoty... A hoci sa sebavedomie dá len ťažko definovať, poznávame ho hneď na prvý pohľad. Podľa mňa je to určitý druh rovnováhy medzi odvahou a sebakontrolou - kto pozná svoje slabosti, dokáže ich kontrolovať; a kto má svoje slabosti pod kontrolou, dokáže byť prirodzene sebavedomý.