Väčšina z nich slúžila členom rodiny, ich priateľom a hosťom, ktorí boli v tom čase na návšteve v pánovom dome. Nevykonávali len fyzické práce v dome a na majetkoch, ale tí vzdelanejší zastávali funkcie učiteľov, asistentov, účtovníkov alebo rodinných lekárov. V prípade, ak dosiahli štatút prepusteného, prebrali meno svojho bývalého pána a mohli tak získať majetok.
SPOLOČNOSŤ
Mesto spravovala elita vybraných rodín, ktorých príslušníci zastávali najdôležitejšie úrady. Cicero, ktorý tam vlastnik vilu nám zanechal svedectvo, v ktorom len potvrdil, aké dôležité bolo postavenie v mestskej rade (decurio). Stať sa jej členom bolo omnoho zložitejšie ako byť senátorom v Ríme. Na druhej strane ich povinnosťou bolo podieľať sa na udržiavaní verejných budov, nehovoriac o získavaní priazne obyvateľov mesta. Pompejčania milovali rôzne sviatky, oslavy či miesta na aktívny oddych (palestra). A práve tu bol priestor pre členov decuria, aby prejavili svoju finančnú podporu a priazeň.
https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/6019-zena-v-pompejach#sigProId60bac65ba8
POSTAVENIE ŽENY V POMPEJACH
Pompejská rodina bola typickou patriarchálnou rodinou, v ktorej mal absolútnu moc nad všetkými pán domu. Do stavu manželského dievčatá v Pompejach vstupovali v ranom veku medzi 11. a 14. rokom. Pre vysokú detskú úmrtnosť sa od nich očakávalo, že budú plodné a dokážu priviesť na svet veľa zdravých potomkov, predovšetkým chlapcov. Práve neplodnosť bola jedným z bežných dôvodov k rozvodu. V rímskej dobe bolo postavenie žien pomerne liberálne, o čom svedčia aj vyobrazenia žien na verejných priestoroch. Slobodné ženy sa pohybovali po meste samé, chodili do kúpeľov v oddelenej časti pre ženy, alebo vo vymedzených ranných hodinách. Okrúhle či obdĺžnikové bazény boli malé a slúžili skôr k posedeniu. Teplota vody a vzduchu bola upravovaná dômyselným systémom ohrevu a rozvodom teplého vzduchu v dutých podlahách a na stenách miestností. Vstup do kúpeľov stál polovicu asu, približne ako krajec chleba či pohár vína. Ženy však platili dvakrát toľko!
Rady navštevovali predstavenia v divadle, gladiátorské hry alebo závody štvorzáprahov v cirku, kde mali svoje oddelené miesta. Urodzené manželky sprevádzali svojich mužov na bankety a slávnosti. Tie menej urodzené prevádzkovali obchody, bary a taverny.
Vzdelanie bolo určené hlavne urodzeným dievčatám a ženám, a niektoré z nich sa stali aj kňažkami. Napriek deklarovanej slobode, boli pod neustálym dohľadom otca a neskôr manžela. Sloboda žien v Pompejach bola však len pomyselná. Nemohli disponovať so svojimi prostriedkami, nemali volebné právo ani právo byť zvolené. Niektoré z nich sa však dokázali aktívne angažovať vo voľbách, v ktorých podporovali svojich kandidátov. Svedčia o tom opäť archeologické nálezy. Pod hrozbou trestu smrti mali však zakázané piť víno, ktoré mnohokrát viedlo k záletníctvu a prostitúcii.
PROSTITÚCIA A EROTIKA V MESTE
Najstaršie remeslo bolo v Pompejach legálne. V meste sa nachádzalo viac než 30 nevestincov a hovorilo sa im lupanar, podľa zavýjania vlka (lupo). Do súčasnosti sa zachovali kontroverzné erotické predmety a obrazy. Voľnosť mravov rímskeho sveta je aj dnes považovaná za neobvyklú. Pohľad na erotiku Rimanov bol liberálny a predmety s erotickou tématikou boli vtedy bežnou súčasťou domácností.
https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/6019-zena-v-pompejach#sigProIdbfadb87f19
Viaže sa k ním aj politický škandál. V roku 1819 navštívil neapolské múzeum budúci kráľ František I. Neapolsko - Sicílsky aj s manželskou a dcérou. Po vzhliadnutí fresiek s erotickou tématikou zostal natoľko zahanbený, že ich rozkázal schovať v tajnom kabinete (Gabinetto Segretto). Tam si ich mohli prezrieť len "vzdelaní ľudia v zrelom veku"... Erotické zbierky boli znovu sprístupnené verejnosti až v roku 2000 a o päť rokov neskôr, bola kolekcia erotického charakteru presunutá do samostatného oddelenia Národného archeologického múzea v Neapole.
