Americkí vedci z University of Washington (Seattl) sa zamerali vo svojom výskume na aktivitu génov v orgánoch laboratórnych myší a rýb (Dania pruhované - Danio rerio), medzi akvaristami známe aj ako zebričky. Uskutočnili tzv. analýzu thanatotranskriptomu, čiže, sledovali, ako sa mení od okamžiku smrti množstvo mRNA, ktorá vzniká pri transkripcii génov, ako medziprodukt pri syntéze proteínov. Transkripcia je proces, pri ktorom sa genetická informácia obsiahnutá v DNA prepisuje do poradia nukleotidov v RNA a vždy sa prepisuje iba jedno vlákno DNA.
Podľa očakávania, množstvo mRNA od okamžiku smrti klesalo. Podrobnejšia kontrola však ukázala, že množstvo mRNA u rybičiek (548 génov) a myší (515 génov), neklesalo, ale naopak narastalo. Z toho vyplýva, že bunky mŕtveho tela majú ešte po určitý čas dostatok energie a bunkovej aktivity k fungovaniu týchto génov. Najväčšia aktivita sa prejavuje cca. 24 hodín po smrti a potom postupne klesá. Tieto „posmrtné gény“ majú rôzne funkcie. Niektoré z nich fungujú ako ovládače embryonálneho vývoja, ďalšie pravdepodobne súvisia s rakovinovým bujnením.
Táto štúdia priniesla významné poznatky, ktoré sa dotýkajú transplantačnej medicíny. Vedci a onkológovia sa budú musieť zaoberať aktivitou týchto génov, pretože tie sa môžu výrazne podieľať na vzniku nádorov, ktoré sa objavujú po transplantácii orgánov.
TRANSPALNTAČNÉ METÓDY
AUTOTRANSPALNTÁCIA je variant pravdepodobne najbezpečnejší. Tkanivá a časť orgánov od jedného jedinca, sú premiestené na druhé miesto, preto odmietanie imunitného orgánu nehrozí. Najčastejšou formou je kožná autotransplantácia a prenášanie ciev z končatín k výžive srdca v prípade bypassu.
ALLOTRANSPLANTÁCIA je to forma prenosu orgánov medzi jedincami živočíšneho druhu. Je uskutočniteľná z orgánov živých aj mŕtvych darcov. Od živých darcov sú vhodné tkanivá a tekutiny (koža, kostná dreň a krv) alebo jeden z párových orgánov.
IZOTRANSPLANTÁCIA je metóda, ktorá využíva rovnakú genetickú výbavu darcu aj pacienta. Vhodné sú jednovaječné dvojičky.
XENOTRANSPLANTÁCIA je dnes už bežná metóda a využíva sa hlavne pri prenosu prasacích srdcových chlopní a v krátkej budúcnosti aj prasacie Langerhansonové ostrovčeky v brušnej slinivke.
IMPLANTÁCIA nových, umelých a dokonalých orgánov. Dnes sa implantujú kĺby a srdcové chlopne. Vo vývoji sú slinivka a srdce a ďalšie dokonalé syntetické náhrady všetkého ostatného v našom tele.
