Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť.Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií. Preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Ak sa to nedarí, je potrebná farmakologická liečba.
Čo je to cholesterol?
Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v bunkách a krvi. V tele ju majú všetky cicavce, u rastlín táto látka chýba. Bez cholesterolu však ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou vitamínu D.Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len cca 5 percent cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, čo je jedna zo zložiek krvi.
„Dobrý“ a „Zlý“ cholesterol
Cholesterol je tuk a podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Prenášajú ho špeciálne bielkovinové nosiče nazývanélipoproteíny. Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL, dobrý) a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL, zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje naviazaný na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.
Dobrý nosič HDL
Hlavnou úlohou HDL jeodvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene.Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu hovorí aj „dobrý cholesterol“. HDL pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Ku zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok fyzickej aktivity. U žien by jeho hladina mala byť menej ako 1,2 mmol/l a u mužov do 1,0 mmol/l.
Zlý nosič LDL
Je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien.Tento jav je známy ako ateroskleróza.Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l. Ak je táto hranica prekročená a hladina HDL cholesterolu je nedostatočná, vzniká dyslipidémia.
Čo je to dyslipidémia?
Je to porucha metabolizmu cholesterolu, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta.
Celkové kardiovaskulárne riziko sa dá veľmi jednoducho vypočítať na základe zadania týchto údajov: pohlavie, vek, fajčenie, hodnota celkového cholesterolu a hodnota systolického krvného tlaku. Na základe celkového kardiovaskulárneho rizika sa určuje postup pri liečbe vysokých hladín cholesterolu.
Ako sa meria hladina cholesterolu v krvi?
Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter(mmol/l), čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi, napríklad cholesterolu alebo cukru. Zdravá hladina celkového cholesterolu by podľa najnovších poznatkov mala byť menej ako 5mmol/l.
Ideálne hodnotycholesterolu z vyšetrenia krvi by mali byť:
celkový cholesterol: pod 5,0 (nad 6,2 vysoké riziko);u detí: pod 4,4 (nad 5,5 vysoké riziko)
HDL cholesterol: u mužov nad 1,0 (pod 0,9 vysoké riziko);u žien nad 1,2
u detí: nad 1 (pod 0,9 vysoké riziko)
LDL cholesterol: pod 3,0 (nad 4,1 vysoké riziko);u detí: pod 2,6 (nad 3,1 vysoké riziko)
Avšak u medikamentózne liečených pacientov majú byť hodnoty LDL-C podľa kardiovaskulárneho rizika (KV), u pacientov vo veľmi vysokom KV riziku má byť hladina LDL cholesterolu pod 1,8 mmol/l a u pacientov vo vysokom riziku pod 2,6 mmol/l.
Zvýšená hladina cholesterolu sa dá zistiť v rámci preventívnych prehliadok. Právo na preventívnu prehliadku má každý občan v SR starší ako 18 rokov, jedenkrát za dva roky alebo jedenkrát ročne, ak je evidovaným darcom krvi, darcom orgánov alebo tkanív. V rámci preventívnej prehliadky sa vykonávajú aj odbery na hematologické a biochemické vyšetrenia (moč chemicky, močový sediment, glykémia, krvný obraz vrátane trombocytov, sedimentácia krvi, vyšetrenie kreatinínu). Vyšetrenie celkového cholesterolu a tricylglycerolov sa robí u osôb vo veku 11 a 17 rokov, aby sa zachytili familiárne podmienené poruchy metabolizmu lipidov a u osôb starších ako 40 rokov. Ak sú hladiny celkového cholesterolu a triacylglycerolov v poriadku, ďalšie preventívne vyšetrenie u dospelých osôb nad 40 rokov sa robí o ďalšie dva roky. Ak pacienta už trápia chronické zdravotné ťažkosti, ako napríklad cukrovka, obezita vysoký krvný tlak, prípadne sa lieči na srdcové ochorenie, kontroly by mali byť častejšie. Presnú periodicitu určí lekár. Stanovenie celkového cholesterolu a hladín triacylglycerolov má význam. Sú považované za významné rizikové faktory srdcovocievnych ochorení. Za normálne hodnoty v prípade zdravých ľudí bez iných rizikových faktorov aterosklerózy - teda u nefajčiarov bez vysokých hodnôt krvného tlaku a nediabetikov - sa považuje celkový cholesterol ˂ 5,0 mmol/l a triacylglyceroly ˂ 2,0 mmol/l.
Triacylglyceroly sa skladajú saz glycerínu a mastných kyselín. Nachádzajú sa vo všetkých tukoch a olejoch. Ich zvýšená hladina prispieva k vzniku aterosklerózy. Napriek tomu, že stanovanie hladiny krvných tukov (lipidov) je hradené zo zákona zdravotnými poisťovňamipomerne vysoký počet ľudí zostáva nediagnostikovaných alebo „zle diagnostikovaných“. Najdôležitejšie je stanovenie hladiny „zlého“ cholesterolu LDL cholesterolu,pretože práve hladinu tohto cholesterolu treba upraviť liečbou.Naopak, hodnota celkového cholesterolu nemusí zodpovedať skutočnému kardiovaskulárnemu riziku. Skrýva totiž v sebe aj dobrý a zlý cholesterol a tie môžu byť v rôznom vzájomnom pomere – čiže pacient s vysokým celkovým cholesterolom nemusí mať vysoký „zlý“ LDL cholesterol a naopak pacient s normálnym celkovým cholesterolom môže mať vysoký „zlý“ cholesterol.
Prevencia vysokého cholesterolu
Z dvoch hlavných rizikových faktorov – dedičnosť a životospráva– môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.
- Strážiť si hmotnosť, nechať si navrhnúť vhodnú diétu v prípade obezity
- dávať si pozor na príjem tukov(mali by predstavovať maximálne 30 percent celkovej energie)
- z prijímaných tukov jesť viac rybieho tuku a rastlinných tukov
- neprekračovať príjem cholesterolu 200 mg/deň
- prijímať väčšie množstvo vlákniny(30 g/deň)
- viac konzumovať ovociea zeleninu(vláknina, antioxidanty)
- znížiť príjem alkoholuči ho úplne vylúčiť
- častejšie zaraďovať rybya nízkotučné mliečne výrobky
- obmedziť príjem soli na 6 g/deň
- nefajčiť.