Zhubný nádor pri karcinome prsníka tvorí skupina rakovinových buniek. Pri neskorej diagnostike, tieto zhubné bunky často prerástajú do okolitého tkaniva, prípadne sa šíria do ďalších častí tela.Toto ochorenie postihuje častejšie ženy než mužov.
V súčasnosti je štandardným postupom liečby operácia a po nej nasledujúce päťročné podávanie účinného a pomerne málo toxického hormonálneho lieku. Po piatich rokoch už tento liek stráca účinnosť avšak žena, ktorá raz mala rakovinu, až do konca života podlieha riziku, že sa choroba vráti. Podľa štatistických údajov je väčšina nádorov v prsníku závislá od estrogénu, t. j. estrogén v nich stimuluje rast nádorových buniek. Ženy po menopauze, ktorým bol nádor chirurgicky odstránený, štandardne užívajú 5 rokov hormonálnu pooperačnú liečbu. Avšak každej tretej pacientke sa nádor znova objaví v tom istom prsníku, na druhom prsníku alebo ako metastáza niekde inde v organizme. Keďže nie je dokázané, že by užívanie štandardnej hormonálnej liečby malo po piatich rokoch nejaký ďalší prospešný účinok, väčšina žien už nedostáva žiadne lieky aj napriek tomu, že riziko oneskoreného návratu ochorenia je vysoké.
U žien po menopauze sa tvoria estrogény tzv. aromatázovou cestou a nie vo vaječníkoch, ktoré sú hlavným producentom estrogénov u žien v predmenopauzálnom veku. Aromatáza je enzým, ktorý sa nachádza v periférnych tkanivách, napr. v tuku a tiež v nádoroch prsníka, a mení hormóny nadobličiek (androgény) na estrogény. Aromatáza je teda kľúčový článok tvorby estrogénov, ktorý prispieva k rastu nádorov prsníka. Inhibítory (tlmiče) aromatázy sa viažu na tento enzým, čím zablokujú premenu nadobličkových androgénov na estrogény. Toto spomaľuje rast nádorov a tiež nepriamo znižuje tvorbu ďalších estrogénov, ktoré sa tvoria v nádore. Inhibítory aromatázy sú iným druhom hormonálnej liečby, ktorá citlivo a cielene obmedzuje účinok estrogénov na rast nádoru prsníka. Ich užívanie ako rozšírenej pooperačnej liečby (po štandardnej päťročnej pooperačnej hormonálnej liečbe) znižuje celkové riziko návratu rakoviny prsníka až o 42 %.
O aký typ rakoviny ide, nám povedia receptory a proteíny
Zdravé bunky v prsníku a niektoré rakovinové bunky obsahujú receptory, ktoré sa dokážu pripojiť k estrogénu a progesterónu. Bunky z odobraného tkaniva sú testované na prítomnosť estrogénových (ER) a progesterónových (PR) receptorov (hormonálne receptory) proteínov, ktoré sa nachádzajú alebo sa dokážu v určitých bunkách pripojiť k niektorým látkam a tak cirkulovať v krvi. ER a PR hormóny bývajú často tými, ktoré podporujú rast rakovinových buniek. Ďalší proteín, ktorý poháňa rast chorých buniek proteín sa nazýva HER2/neu a zasahuje približne pätinu žien chorých karcinómom prsníka. Biomarkery ER, PR a HER2 sa ukázali ako tie, ktoré dokážu efektívne pomôcť pri manažmente liečby rakoviny prsníka.
Hormonálna liečba je využívaná najčastejšie po operačných zákrokoch na zníženie rizika návratu rakoviny. Ako bolo už uvedené, hormón estrogén podporuje rast rakovinových buniek, ktoré sú ER pozitívne. Z tohto dôvodu, väčšina typov hormonálnych liekov pre rakovinu prsníka znižuje hladiny estrogénu alebo blokuje estrogénové receptory v rakovinových bunkách.
Z dlhoročných skúseností a štatistík vyplýva, že za rakovinu prsníka v 5 – 10 % prípadoch môže genetika, ktorú pacient získal od rodičov, v častejších prípradoch ide o
o zmeny v BRCA1 a BRCA2 génoch, ktoré v zdravých bunkách produkujú bielkoviny zabraňujúce abnormálnemu rastu buniek. Riziko ochorenia s invazívnou rakovinou prsníka rastie s vekom ženy (55+), s graviditou po tridsiatke, nadváhou a nadmerným užívaním alkoholu.
Výskum ide neustále dopredu, ale stále platí, že najdôležitejšia je prevencia. Jedna z deviatich žien podlieha riziku vzniku rakoviny prsníka. (Riziko je menšie u žien, ktoré menštruujú kratšiu dobu - teda menštruácia neskôr nastúpi a prechod príde skôr, a u žien, ktoré častejšie rodili). Popri snahe o zdravú životosprávu je nevyhnutné absolvovať pravidelné prehliadky u gynekológa.
