Už samotné zistenie, že máme prisatého kliešťa, je pre väčšinu z nás nepríjemné. Skutočný problém nastáva vtedy, keď kliešť, ktorý sa nám prichytil na tele, bol infikovaný vírusom kliešťovej encefalitídy. Európske štatistiky uvádzajú, že približne 2 % kliešťov sú nositeľmi tohto závažného ochorenia, avšak reálne údaje o ich premorenosti na Slovensku nie sú známe. Faktom však je, že počet chorých sa u nás z roka na rok zvyšuje.
Kliešťová encefalitída je zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán, spôsobené vírusom. K prenosu infekcie dochádza prostredníctvom prisatého kliešťa alebo konzumáciou tepelne neupraveného mlieka a mliečnych výrobkov od zvierat, ktoré boli nakazené kliešťovou encefalitídou. Závažnosť ochorenia spočíva najmä v jeho priebehu a možných následkoch. Charakteristický je dvojfázový priebeh, pričom prvá fáza pripomína skôr chrípku a po nej sa zvyčajne dostaví relatívne bezpríznakové obdobie. Druhá fáza je omnoho ťažšia, sprevádzajú ju vysoké horúčky, silné bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, svetloplachosť, poruchy koncentrácie, poruchy reči, poruchy pamäti, poruchy rovnováhy, paralýza, dokonca môže nastať aj smrť. Rekonvalescencia býva zdĺhavá a niektoré následky môžu pretrvávať po zvyšok života.
Rovnako je dôležité nepodceňovať pohyb v mestách. Pokiaľ to prírodné a klimatické podmienky umožňujú, kliešť prežije aj v mestských parkoch a na sídliskách. Ďalším rizikovým faktorom je cestovanie, a to najmä do susedných krajín ako Česká republika alebo Rakúsko. Obe krajiny zaznamenali výrazný nárast výskytu ochorení za minulý rok, a to aj napriek tomu, že zaočkovanosť v týchto krajinách je mnohonásobne vyššia než na Slovensku.
Liečba
Špecifický liek na kliešťovú encefalitídu neexistuje. V prípade, že ochorenie prepukne, lekári zmierňujú a liečia len jednotlivé symptómy, ktoré sa u pacientov môžu líšiť. Náročný priebeh liečby, dĺžka jej trvania a prípadné trvalé následky výrazne ovplyvňujú kvalitu života chorého. Kliešťová encefalitída však patrí medzi preventabilné ochorenia, čo znamená, že jej môžeme predchádzať. Jedinou účinnou formou prevencie je očkovanie, ktoré je bezpečné a spoľahlivé. Očkovacia látka je overená dlhodobou praxou a poskytuje až 99 % účinnosť.
Príbeh pacientky - Ľubomíra, 59 rokov
Príjemné augustové popoludnie. Spolu s manželom a deťmi sme sa vybrali na prechádzku na kopec za mestom. Deti pobehovali okolo nás, zatiaľ čo sme s manželom zbierali bylinky. Keď sme sa vrátili domov, čo bolo asi po hodine a pol, pocítila som, že ma niečo svrbí na ruke. Na pravej paži som si našla kliešťa. Okamžite som ho vybrala a miesto som si vydezinfikovala. Najbližšie dni sa nič nedialo, a na kliešťa som úplne zabudla.
Asi o päť týždňov neskôr som sa zobudila s veľkými bolesťami hlavy, bolo mi veľmi zle, priam na odpadnutie. Nemohla som jesť, nemohla som piť. Dokonca som nebola schopná ani len čaj v sebe udržať. Svetlo i hluk boli pre mňa neznesiteľné. Obvodný lekár mi naordinoval penicilín a pobyt v posteli. Avšak ani po troch dňoch sa môj stav nezlepšil, a tak ma odviezli na vyšetrenia do nemocnice. Odborníci sa zhodli na diagnóze – kliešťová encefalitída. Mojím domovom sa na najbližšie tri týždne stalo infekčné oddelenie. Ochorenie sa mi okrem spomínaných ťažkostí postaralo aj o problémy so šijou a krčnou chrbticou. V závere hospitalizácie som mala problémy aj so sluchom. Zvuky a hlasy, ktoré som počula, sa menili na nepríjemné vibrácie.
Po návrate z nemocnice som sa zotavovala ešte ďalšie tri mesiace. Bola som zoslabnutá a vychudnutá na nepoznanie. Musela som veľa oddychovať a ležať, aby som sa vôbec dokázala udržať na nohách. Silné migrény mi pripomínali závažné ochorenie ešte dlho po jeho prekonaní. Napriek ťažkému a dlhému priebehu choroby dnes nepochybujem o tom, že som mala šťastie a následky mohli byť ešte omnoho horšie. Čo ma však mrzí dodnes je, že choroba mi nedovolila byť pri svojej dcére, keď šla prvýkrát do školy. Je neuveriteľné, že už hodina a pol stačí na to, aby ste sa nakazili kliešťovou encefalitídou.
K zvýšeniu povedomia o kliešťovej encefalitíde prispieva aj webová stránka www.kliest.sk.
