Je to skutočne tak? V mnohých prípadoch to niekedy nemusí byť pravda. Dá sa povedať že momentálna situácia v našom štáte je na takej úrovni, že to tu mladí ľudia resp. absolventi vysokých škôl nemajú skutočne ľahké. Na základe opýtania sa niekoľkých respondentov som dospela k úplne inému obrazu života mladého človeka v súčasnosti.
Andrea (22 rokov) študentka vysokej školy - Po skončení strednej školy som mala presnú predstavu o živote. Skončím školu, pôjdem do práce, odsťahujem sa a založím si rodinu. Avšak nie stále sa naše predstavy rovnajú realite. V dôsledku nepredvídaných udalosti som po skončení strednej školy ostala sama so svojimi dvoma sestrami, ktoré mám doteraz v náhradnej starostlivosti. Po daných nečakaných udalostiach sa mi život prevrátil naruby a ja som začala rozmýšľať inak. Zistila som že najlepšia voľba bude ak pôjdem študovať ďalej a získam titul ( čo je mimochodom v našom štáte pomaly ale isto základná požiadavka už aj na miesto predavačky) čo mi napomôže získať skúsenosti a nové možnosti. Napriek tomu že som vysokoškoláčka môj život nie je úplne bezstarostný ako u väčšiny mladých ľudí ale napriek tomu si stále poviem že za všetkým zlým je niečo dobré.
Partik (25 rokov) čašník-. Na strednej škole som študoval to čo ma bavilo- hoteliérstvo. Počas prázdnin som brigádoval v hoteloch , reštauráciách a baroch. Práca s ľuďmi ma bavila a keďže som komunikatívny typ človeka tento druh práce bol pre mňa aj istou formou sebarealizácie. Počas strednej školy som praxoval v jednom nemenovanom hoteli v centre Viedne. Moja práca ma bavila tak, že zákazníci boli spokojný s prácou ktorú robím a rád bol aj majiteľ hotela v ktorom som praxoval. Majiteľ hotela mi navrhol že by som po skončení strednej školy mohol nastúpiť pracovať samozrejme s pekným mzdovým ohodnotením. To bolo pre mňa ako pre mladého človeka mimoriadna ponuka ktorá sa neodmieta. Dlho som nerozmýšľal a po ukončení štúdia som vo Viedni začal pracovať. Pracujem tu doteraz a neľutujem .Málo ľudí verí v to že aj bez vysokej školy sa môže v živote uplatniť. Avšak je to len o rozhodnutí a chuti robiť niečo čo nás baví.
Marcel (23 rokov) študent- Momentálne študujem na vysokej škole ktorá ma baví .Počas štúdia brigádujem v obchodnom centre kde pracujem ako predavač . Na svoj život sa nesťažujem pretože si ho užívam všetkými možnými spôsobmi ako sa patrí avšak hranica je tam, kde sa končia financie. Napriek tomu že pracujem , sú moje výdavky na štúdium vyššie ako samotný príjem . Ako syn dvoch rodičov , žijúci v kompletnej rodine kde obidvaja rodičia zarábajú tak, aby mohli mesačne vyplatiť faktúry a zabezpečiť svojej rodine základne potreby, si podľa nášho štátu štipendium nezaslúžim. Na základe toho som nútený pracovať. Avšak ako mám pracovať a zarobiť si niečo, keď mi podľa najnovšieho daňového zákona stiahnu nemalú sumu toho čo zarobím. Možno myslím negatívne no môj názor je že len ťažko sa po skončení vysokej školy môžem uplatniť niekde kde je nezamestnanosť ohromujúca. Jedinou možnosťou a taktiež mojou radou ako získať nové možnosti je vycestovať.
S predchádzajúcich výpovedí respondentov, som dospela k jedinému záveru. Život mladého človeka v súčasnej dobe je komplikovaný a len naozaj šikovný a vytrvalý mladý človek s presnou predstavou o tom čo chce , sa v ňom dokáže obracať. Nehovorím, že nie sú medzi nami aj mladý ľudia, ktorým štúdium ide bez problémov a peniažky nie sú žiadnou starosťou. To všetko záleží aj od rodinného zázemia a často krát aj od osudu ktorý nám život nadelil. Napriek tomu by sme sa mali snažiť o svoj úspech vlastnými silami. Základnou požiadavkou na trhu práce je znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka a schopnosť presadiť sa. Preto nám ako mladému človeku neostáva nič iné, iba sa obohacovať o nové vedomosti a snažiť sa uspieť aj napriek rôznym úskaliam.
