Škola vína po prvýkrát

Napísal Ingrid Abrahámfyová 09. apríl 2011

V posledných rokoch sme svedkami zaujímavého úkazu. Na ochutnávkach vín kde kto, so šialene zamysleným výrazom na tvári, ostošesť miesi kvapku vína v pohári,...

Foto: www.jenasimkova.com
... strká doňho nos a ostriežím zrakom kontroluje farbu moku. Znalcov sa nám vyrojilo ako húb po daždi.

Skutočne sa nechceme dotknúť tých, ktorí s vínom vyrastali a pravdepodobne s ním aj zostarnú, ale uveriť skutočnosti, že sme zrazu národom odborníkov, je predsa len ťažké. Čo ale s neodbytnými milovníkmi vína, ktorí napriek kríze, nedostatku času i nepriazni počasia, víno s láskou a odhodlaním pijú a pijú až do takej miery, že sa jedného dňa začnú cítiť „kompetentní“? Poradíme: Do kurzu s nimi!

Druhý jarný deň sa v hoteli Matyšák v Bratislave konala prvá Škola vína pre laikov, ktorú organizovali spoločnosti Eno Via a Ave Vinum s vínnymi konzultantmi Ing. Vladimírom Hronským a LL.M. Adrianou Zalovou. V programe stálo, že nás čaká prednáška o výrobe vína u nás i vo svete, zoznámenie sa s pestovateľskými oblasťami, prehľad odrôd a pravdepodobne časť najatraktívnejšia - základy degustácie vín a jeho posudzovanie zmyslami. S postupujúcou ochutnávkou bolo účastníkom stále veselšie, takže záverečný kontrolný test sme zvládli s bravúrou a v skvelej nálade. Predtým sme sa však dozvedeli kadečo zaujímavé o viniči, viniciach i víne. Spoznali sme Slovensko ako krajinu bielych vín, kde sa rodia krásne ružové i zvodné suché červené vína. A aj keď najväčšie plochy viniča sa nachádzajú v Španielsku, najväčší producenti vín sú Francúzi a Taliani a najviac vína na hlavu vypijú občania Luxemburska, máme aj my byť na čo hrdí. Napríklad na statočnosť našich malých i väčších pestovateľov, na to, že sme jednou z piatich krajín na svete, kde sa dorába víno ľadové, ale aj zaujímavé bio vína, že máme unikátnu tokajskú oblasť aj biele vína medailové...

 
A tiež už vieme, že kyselina je chrbticou vína, lebo bez nej by víno neexistovalo. Že arómu vína tvoria vône dominantné, ktoré pretrvávajú až do konca a jeho buket tvorí skupina všetkých jeho vôní. Že okrem štyroch základných chutí sa pri víne určuje šesť, vrátane kovovej chuti a takzvanej umami, čo je chuť glutamanu. Že perzistencia, nie je nejaká choroba vína, ale je to jeho chuť, ktorá po prehltnutí zotrváva na jazyku a „najdlhšie“ vína ju majú až 15 sekúnd „dlhú“. Že trpkosť červeného vína má na svedomí zvieravosť, teda adstringencia a spôsobujú ju taníny zo šupiek hrozna či z dreva sudov. Veríme, že sme iba na začiatku a budeme mať ďalších nasledovníkov, veď škola vína iba začína.

A váhaví dostali na záver jednu príjemnú radu: keď sa neviete rozhodnúť, aké víno vybrať k jedlu, vyberte víno ružové.


Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.