Kresťanské náboženstvo

Čo spôsobilo, že sa z kresťanskej viery - bezvýznamného náboženstva ubiedených - stalo jedno z najväčších svetových náboženstiev? Základ kresťanského učenia nadväzuje na židovské náboženstvo hlásajúce vykúpenie...

vianoce jezisko 17

V prvom storočí pred n.l. si dobyvačný Rím podrobil krajiny okolo Stredozemného mora a jeho (vyspelý) otrokársky systém sa dostal do krízy. Porobené obyvateľstvo a otroci sa prebudili z letargie a začalo sa šíriť odbojné hnutie. K najvýraznejším patrilo židovské protirímske povstanie v období rokov 66 n.l. až 73 n.l. Jeho potlačením sa definitívne zlikvidovala židovská štátnosť a sociálne dôsledky tejto skutočnosti vytvorili predpoklady pre vznik a rozvoj kresťanskej viery a jej šírenie po celej rímskej ríši. Nové náboženstvo spájalo ideové prvky judaizmu s myšlienkami grécko-rímskeho sveta a starej Perzie.

Mesianistické idey spojené s hlásaním lásky k blížnemu a zdôrazňovaním rovnosti všetkých ľudí pred bohom, našli, prirodzene, najväčšiu odozvu u najbiednejšej časti obyvateľstva. Posolstvo lásky a zameranie pozornosti na tých najzbedačenejších, ktorých je vždy a všade najviac, boli teda hlavnými dôvodmi, prečo sa náboženstvo kresťanov stalo postupne náboženstvom svetovým.

Kresťanstvo od svojho začiatku trvalo na asketizme a pasivite; nedávalo si za cieľ revolučnú premenu jestvujúcej spoločnosti, lež hlásalo podriadenie sa svetskej moci v nádeji na nadprirodzené vykúpenie.
Vzhľadom k tomu, že rané kresťanstvo sa okrem dobročinných aktivít zameriavalo predovšetkým na posmrtný život, prenasledovanie prvých kresťanov bolo vlastne nedorozumením.
Najintezívnejšie prenasledovanie zažili kresťania za cisára Diokleciána (obdobie rokov 284 n.l. až 305 n.l.); odmietali totiž vzdávať božský hold jeho cisárskej osobe (vrátane vojakov cisárskej armády). To najkrutejšie prenasledovanie trvalo približne dva roky a poskytlo kresťanom celý rad mučeníkov a svätých.

Časom sa kresťanstvo rozšírilo aj medzi slobodných občanov, a keďže niektorí z nich patrili k zámožnejším vrstvám obyvateľstva, začalo "nové náboženstvo" získavať stále viac finančných prostriedkov, stále väčší spoločenský vplyv a neprehliadnuteľnú moc. Pôvodné hlásanie chudoby a odriekania tým prestalo byť pre najvyššie postavených kresťanov zaujímavé...

Cisár Konštantín, ktorého matka bola kresťankou, navyše pochopil, akou významnou oporou vládnej moci by mohlo kresťanstvo byť, akú zjednocujúcu úlohu by v mnohonárodnostnom rímskom impériu mohlo kresťanstvo zohrávať... A tak bolo v roku 313 n.l. nové náboženstvo (Milánskym ediktom) zrovnoprávnené s ostatnými vierovyznaniami, čím sa vytvorila možnosť jeho legálnej voľby. Zároveň bolo ustanovené oficiálne spojenie medzi cisárskou mocou a cirkvou, čo v praxi znamenalo, že kresťanstvo sa stalo štátnym náboženstvom Ríma.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.