Celé roky randí s chlapcom, s ktorým zažíva tie najkrajšie chvíle... ale všetko len vo svojich snoch. Nikdy by neverila, že „pán vysnívaný“ naozaj existuje. To ešte netušila, ako veľmi sa mýli.
Zavri oči a snívaj. Nový, miestami uletený príbeh pre mladých je výnimočnou a doslova vibrujúcou prvotinou americkej spisovateľky Lucy Keatingovej. Zachytáva osud stredoškoláčky Alice, ktorú upustila mama a vychováva ju len otec, trochu svojský (ale o to sympatickejší) neurovedec.
Keď sa presťahujú do Bostonu, Alice neverí vlastným očiam. Pred jej novou školou stojí chlapec, ktorý akoby vypadol z jej snového sveta, nie je však taký, akého si ho predstavovala. Má komplikovaná povahu, je vzdorovitý a po svojom boku má nádherné a veľmi milé dievča.
Obaja stoja pred otázkou, kde je hranica medzi predstavami a skutočnosťou, a či môže realita úplne nahradiť sny...
https://www.femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/8572-chlapec-snov-jej-zlomil-srdce#sigProIdc893846695
Prečítajte si úryvok z novinky Zavri oči a snívaj:
„Myslím, že viem, čo ťa trápi,“ povedal otec ponad paellu v ten večer. Naučil sa ju variť, keď sme boli pred dvoma rokmi v Portugalsku kvôli jednej z jeho konferencii. Okrem praženice to bolo jediné, čo vlastne vedel.
„Och, vážne?“ opýtala som sa neprítomne a hľadela krevete do očí. Nemohol to uvariť z porciovaného mäsa z obchodu. Muselo to byť autentické.
„Chlapec,“ odpovedal a mne takmer vypadla vidlička. „Ten z New Yorku. No tak, svojho ocka neoklameš.“
„Máš pravdu,“ prikývla som, aj keď sa, samozrejme, mýlil. Pretože žiadny chlapec z New Yorku neexistoval. „Je to chlapec z New Yorku.“
Otec chvíľu mlčal. „Vedela si, že mozog spracúva emočné odmietnutie rovnako ako fyzickú bolesť?“
Zdvihla som obočie. „Nevedela.“
„No je to tak.“ Vždy doslova žiaril, keď sme sa rozprávali o mozgu. „Keď si zaľúbená, tvoj mozog je zaplavený dopamínom. To isté cítia ľudia, keď užijú drogy. Si vlastne závislá. No keď ti je láska, teda osoba, ktorú ľúbiš, odopretá, mozog to spracúva v rovnakej časti, ako keď sa napríklad popáliš alebo si zlomíš kosť či odrieš kožu. Chcem tým povedať, že sa nemusíš báť, chrobáčik. Bolesť srdca nie je len obrazný názov. Je to vedecky podložené. Nemusíš sa cítiť zle za to, že ti chýba. Je to úplne normálne. Každý sa raz popáli alebo si zlomí kosť či srdce... nakoniec sa to však všetko vylieči.“
Načiahla som sa a potľapkala ho po pleci, len tak krátko, aby sa ani jeden z nás necítil nepríjemne. Občas som si želala, aby som mala otca, ktorý sa len opýta, kde ten chlapec býva, potom zájde k nemu domov a zdrapí ho za golier. Ale vedela som, že takýto otec je lepší.
