Heretik prevádza čitateľa históriou a teóriami humoru, rozpráva o vzťahu humoru a zdravia aj o humore v psychoterapii. Celú kapitolu venuje židovským anekdotám.
„A tento poznáte?“
S dnešnými teoretickými znalosťami vie autor lepšie analyzovať, v čom je podstata, pointa, smiešnosť vtipu či komickej situácie. Toto poznanie však vôbec nezlepšuje emočný zážitok, skôr naopak. Čaro sa rozplýva, rozpitvaný motýľ už nie je motýľom...
Autor napriek tomu dúfa, že vás po poslednej stránke spontánny smiech neprejde.
Po knihe Zlo, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ikar v roku 2015 a tešila sa veľkému úspechu sme sa rozhodli v rovnakej grafickej úprave dizajnéra Paľa Bálika vydať aj rozšírené vydanie knihy Humor. Autorom ilustrácií použitých v knihe je popredný slovenský karikaturista Shooty.
„S pribúdajúcim vekom sa naďalej znižuje môj záujem o „veľkú vedu“. Zdá sa mi, že prináša veľmi veľa výsledkov a málo múdrosti. Naopak, čoraz viac ma baví to, čo označujem ako oblasť marginálnej psychológie. Sem okrem humoru zaraďujem aj problematiku snov, najmä ich využitie v psychoterapeutickej práci. Klienti v mojej terapeutickej praxi prinášajú fascinujúce životné i snové príbehy. A niekedy sa nám podarí prepojiť ich aj s humorným pohľadom na životné problémy a trápenia. To je azda dostatočný dôvod pokúsiť sa o druhé, inovované vydanie knihy o humore“.
Píše v predslove ku knihe Humor autor profesor Anton Heretik.
Ukážka z knihy Humor:
Pamätám si z detstva jednu z obľúbených scén v nemej groteske. Dvaja protivníci sa bili na okraji útesu, až sa jednému podarilo zhodiť toho druhého z obrovského zrázu. Ten po veľmi dlhom lete dopadol na zem, vstal, oprášil sa a pohrozil protivníkovi hore na útese.
Nedávny objav zrkadlových neurónov(echoneurónov) – oblastí v mozgu, ktoré nám umožňujú prijímať emočné signály od druhých a vciťovať sa do nich –, vysvetľuje obrovský význam smiechu, protohumoru, ako signálu bezpečia a nasýtenia. Tento objav vrhá nové svetlo aj na detský autizmus, ktorý možno z tohto hľadiska chápať ako poruchu imitácie, ktorá vedie k sociálnym emočným deficitom. Autistické deti nemajú problém so smiechom na taktilný či vizuálny protohumor, majú však zníženú reakciu na úmyselný humor, ktorý súvisí so sociálnymi normami. Málo sa smejú s ostatnými a, naopak, smejú sa na „neprimeraných“ situáciách, ktoré majú sociálne vážne dôsledky.
https://www.femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/12847-humor-je-spaet#sigProId77c4d0f848
O autorovi:
Významný klinický a forenzný psychológ, psychoterapeut, psychiater a súdny znalec prof. PhDr. Anton Heretik, PhD. (1950), pochádza z Bratislavy. Študoval psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1985 pracuje na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1993 – 1999 bol vedúcim Katedry psychológie. V súčasnosti pôsobí ako profesor klinickej a forenznej psychológie. Je spoluzakladateľom Ligy za duševné zdravie, členom výboru Psychiatrickej spoločnosti SLS, bol predsedom výboru Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti. Publikoval vyše 200 vedeckých štúdií z oblasti psychopatológie, psychoterapie a forenznej psychológie. Ako súdny znalec z odboru psychológia sa venuje najmä posudzovaniu páchateľov závažnej násilnej kriminality. Vo vydavateľstve IKAR mu vyšli dve knihy. V roku 2015 Zlo a v roku 2019 rozšírené vydanie knihy Humor.
