Ruže...

Najstaršie stopy o ružiach na našej Zemi vedú do treťohôr, vďaka skamenelinám zvyškov rastlín s pred 15 miliónov rokov.

Za miesto pôvodu a zrodu ruže sa považuje stredná Ázia, odkiaľ sa rozšírila do Európy a Ameriky, do Číny a Indie a cez Stredomorie do severnej Afriky. Ešte aj dnes sa v týchto oblastiach stretneme so známymi druhmi divorastúcich ruží.

Ruža bola uznávaná za mimoriadny kvet už v starom Grécku a odtiaľ sa rozšírila vďaka osadníkom do severnej Afriky, na Sicíliu, do Španielska, Galie, Británie.

Kult ruže zažíval svoj rozkvet v dobách rímskych cisárov. Zakladali obrovské ružové sady a záhrady, ktoré sa nachádzali v Paestume ( pri Pompejach), v Palestrine (južne od Ríma) a v Leporii. Rimania poznali aj skleníky, v ktorých sa ruže držali pod sklom a polievali teplou vodou, ktorou zároveň vykurovali domy. Ruža sa vtomto období stala symbolom pôžitkárstva a márnivosti.

Kresťania sprvoti ružu chápali ako pohanský symbol. Ako symbol čistoty a cudnosti sa ruža vyvinula počas 6. storočia. V rannom stredoveku vznikali chrámové okná, ktoré jasne ukazujú tvar ruže. Okolo roku 1050 zriadil pápež Lev IX. Zlatú ružu ako vyznamenanie za zvláštne zásluhy o cirkev. Od 11.storočia je známy ruženec - modlenie, ktoré dodnes pripomína zvláštne miesto kvetu v kresťanskej viere.

Pôvodné druhy divorastúcich ruží mali takmer všetky farby kvetov. Ruže našich šírok mali odtiene bielej a ružovej, ázijské divorastúce ruže pokrývali spektrum medzi žltou a červenou. Obidva pôvody sa zmiešali, keď sa okolo roku 1800 doviezli do Európy prvé ázijské ruže. Intenzívne šľachtiteľské úsilie v 19. storočí prinieslo míľniky na ceste k modernej záhradnej ruži.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.