Zjavenia Pána - 6. januára

Sviatok ľudovo nazývaný "Traja králi", pomenovaný podľa troch mágov, čiže troch perzských kňazov. Tí, aby sa mohli pokloniť novonarodenému Božiemu Synovi, prekonali veľký kus namáhavej cesty.

KONIEC VIANOC

Gašpar, Melichar a Baltazár predstavovali vtedy známy svet - Európu, Áziu a Afriku. Ich klaňanie bolo znázornením pokory pred chudobou a prejavom úcty voči myšlienke lásky a všeľudského porozumenia pred Mesiášom. Týmto dňom sa oficiálne končí pre väčšinu kresťanov vianočné obdobie, na rozdiel od právoslávia, kedy sa Vianoce začínajú sláviť až 6. a 7. januára na sviatok Zjavenia Pána čiže Epifanie. Z liturgického hľadiska je preto druhá nedeľa v januári (Krst Krista Pána) oficiálnym koncom Vianoc.

 

KOLEDOVANIE na „troch kráľov“

Malí koledníci v tento deň, chodia po domácnostiach prezlečení za Troch kráľov. Koledovanie sprevádzal spev piesní, modlitba aj žehnanie domom tým, že posvätenou kriedou napísali na dvere začiatočné písmená troch kráľov a letopočet. Aj v dnešných dobách sa tento zvyk dodržiava, keď kňaz po modlitbe napíše kriedou nad dvere izby prvé dve číslice letopočtu, za nimi iniciálky mien troch mudrcov či kráľov oddelené od seba krížikmi G + B + M (Gašpar, Baltazár, Melichar) a nakoniec druhé dve číslice kalendárneho roku.

V minulosti tento zvyk dodržiavali deti aj dospelí, bol to hlavne duchovný s miništrantmi a učiteľ so žiakmi, preto bývalo kráľov viac. Kedy do ktorého domu zavíta kňaz s miništrantmi, sa cirkevníci dozvedeli pri dopoludňajších bohoslužbách.

Po koledovaní a požehnaní domu, gazdiná pohostila návštevníkov a zrno, ktoré nasypala pod prah pred ich príchodom, po ich odchode hodila sliepkam, aby dobre niesli vajcia.

 Vedeli ste, že...

... dievčatá sa skoro zrána na Troch kráľov, pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

... posvätenou trojkráľovou kriedou sa kreslieval aj kruh, ktorý symbolizoval miesto, na ktoré nemali prístup zlé sily.

... večer na Troch kráľov sa predpovedala  budúcnosť? Používali na to rovnako dlhé sviečky. Podľa toho, koho sviečka skôr zhasla vedeli, kto sa prvý poberie na onen svet. Podľa stúpajúceho či klesajúceho dymu určovali, koho čaká nebo alebo peklo.
Iný spôsob používali pomocou siedmich hrnčekov a predmetov v nich ukrytých. Podľa predmetu, ktorý si vybrali sa mal odvíjať ich osud. Chleba znamenal dostatok všetkého, peniaz bohatstvo, prsteň svadbu, uhlie chorobu či smrť.

TROJKRÁĽOVÁ PRANOSTIKA

- Na Tri krále o krok ďalej len potvrdzuje známe: Rastie deň, rastie i zima - naši predkovia ju nazývali i trojkráľovou.
- Ak je 6. januára jasno a v noci vidieť veľa hviezd - signalizuje to dobrú úrodu zemiakov, pšenice i "populačnú explóziu" medzi ovečkami a dobytkom.
- Jasné hviezdy veštia príchod tuhej a vytrvalej zimy.
-Traja králi mosty stavajú alebo ich búrajú. Bola to milá pranostika našich predkov, ktorá vyhovela každému počasiu.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.