Vianočné zvyky a tradície

Vianočné sviatky patria spolu s Veľkou nocou a Letnicami k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Štedrým večerom končí Advent a pôstne obdobie. Štedrému dňu pripisovali naši predkovia veľký význam, považovali ho doslova za deň zázrakov. 

vianoce betlehem 17

Polnočné omše majú svoj pôvod v nočných vigíliach, ktoré pôvodne predchádzali všetky významné kresťanské sviatky. Vianočné sviatky začínajú 25.decembra (1. sviatok vianočný), 26. decembra sa oslavuje sviatok sv. Štefana (2. sviatok vianočný) a 6. januára sa oslavuje Zjavenie Pána – sviatok Troch kráľov. Nasledujúca nedeľa po slávnosti Zjavenia pána sa slávi krst Pána, ktorým končí vianočné obdobie v rámci cirkevného roku.

Zvyky a tradície

Neoddeliteľnou súčasťou Vianoc sú koledy a jasličky. Sv. František z Assisi, postavil prvý betlehem v Grecciu roku 1223. Na Slovensku boli prvé betlehemy  vyrobené v 13. storočí a o ich tradíciu sa zaslúžili františkáni. Neskôr, od 15. storočia sa betlehemy so sochami malého Ježiška, Márie a Jozefa čoraz viac objavujú na námestiach so živými hercami, ktorí predvádzajú vianočné tajomstvá a záhady. Popri františkánskom ráde, od 16. storočia rozširovali betlehemskú tradíciu aj jezuiti. 

Drevené sochy majú v tomto období veľkosť ľudí a herci predvádzajú výjavy narodenia Krista a klaňania sa Troch kráľov. Počas Rakúsko – uhorskej monarchie, za vlády cisára Jozefa II., bola zakázaná prílišná okázalosť betlehemov v kostoloch. Pospolité obyvateľstvo si začalo preto robiť malé jasličky vo svojich príbytkoch.

Pravoslávne Vianoce

Vianoce sa v pravosláví  začínajú sláviť až 6. a 7. januára na sviatok Zjavenia Pána čiže Epifanie. Staré Rusko a bývalý Sovietsky zväz, priveľmi vplývalo na kresťanské tradície a vykonávanie ich obradov. Vznikom Sovietského zväzu v roku 1918 došlo k oficiálnemu zákazu slávenia Vianoc, následkom čoho množstvo tradícii upadlo do zabudnutia. V súčasnosti sú oficiálne oslavy spojené skôr s Novým Rokom a Dedom Mrázom.

Štedrý večer, narodenie Pána je kresťanský sviatok a každá krajina, ktorá ho slávi má svoje historické a geografické špecifiká, ponúkame vám niekoľko z nich. V náboženskom duchu Vianoce oslavuje hlavne západná Európa a Severná Amerika a sú spojené s obdarovaním svojich blízkych.

Rusko 
V Rusku nosí darčeky dedo Mráz, ktorého sprevádza Snehulienka. Vianoce sa oslavujú až po Novom roku – 6. januára, pretože cirkev ostala pri juliánskom kalendári, ktorý je od gregoriánskeho kalendára oneskorený o 13 dní.

Nemecko
Vianočná výzdoba je veľmi bohatá, dodržiavajú sa hlavne tradičné vianočné stromčeky a jasličky, z ktorých najznámejšie sú z Tyrolska. Na severe Nemecka cestuje na divokom vetre od okna k oknu s darčekmi Weihnachtsmann s ryšavými fúzmi a vlasmi. Na juhu Nemecka darčeky nosí Ježiško, ktorý zostupuje s anjelmi z neba a pripravuje všetko pod stromček.

Dánsko 
Podobne ako u nás, aj Dáni majú štyri adventné sviečky, ktoré symbolizujú 4 etapy života – detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. V Dánsku na štedrovečernom stole nesmie chýbať hus, kačica s kapustou, teplá šunka a teplá ryža zaliata mliekom. V dezerte – ryžovom nákype, sa skrýva prekvapenie v podobe jednej mandli. Šťastlivec, ktorý ju nájde, dostane ako bónus darček Julemand. Dáni si veľmi zakladajú na dôkladnom zabalení darov, ktoré musia byť v niekoľkých vrstvách papiera, aby prekvapenie a radosť bola dokonalá. 

Brazília
V období Vianoc je v Brazílii veľmi teplo a tak prírodný sneh nahrádzajú rôzne umelé náhražky snehu. Podnebiu je prispôsobené aj menu, aby dostatočne osviežilo hodovníkov. Na Štedrý deň sa schádza celá rodina a obvykle sa stoluje vonku na záhrade. Deťom darčeky od Ježiška z Betlehema prináša kôň Mangi, ktorý dorazí 6. januára. Pre tohto posla, sú pod stromčekom nachystané topánky a pred domom seno s vodou.

 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.