Detská hyperaktivita

Hoci pojem „hyperaktívne dieťa“ ako pomenovanie veľmi aktívnych detí už trochu stratil na vážnosti, stále ide o diagnózu, ktorú musia určiť odborníci – psychiater, neurológ a psychológ.


Skutočne hyperaktívne deti totiž potrebujú odbornú pomoc, ktorá im aj ich rodičom pomôže ich hyperaktivitu zvládnuť. Táto diagnóza nazývaná aj anglickou skratkou ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je poruchou pozornosti spojenou s hyperaktivitou. V súčasnosti touto diagnózou trpí každé 50. dieťa, pričom sa prejavuje častejšie u chlapcov ako u dievčat. Diagnózu stanovuje detský psychiater v spolupráci s neurológom, so psychológom, s učiteľom. Základom je pohovor s lekárom dieťaťa a s jeho rodičmi a zhodnotenie jeho celkového duševného stavu, čo pomôže posúdiť závažnosť ochorenia.

TERAPIA
Prejavy hyperaktivity môžu zmierniť lieky, ale nemali by byť jediným liečebným prístupom. Vhodným podporným prostriedkom sú doplnky stravy v podobe bylinných extraktov či vitamíny. Okrem užívania liekov existujú aj iné metódy, napríklad rôzne relaxačné programy, masáže, detská joga.

Deti s hyperaktívnym syndrómom nie sú hlúpe ani nevychované. Práve naopak, väčšinou sú bystré, inteligentné a s veľkou fantáziou. Majú len problémy, ktoré treba rešpektovať doma aj v škole. Napriek tomu, že problém sa dá spoznať už v prvom roku života, ťažkosti sa často objavujú až po nástupe dieťaťa do školy, prehlbujú sa v období medzi treťou a piatou triedou, keď začínajú stúpať nároky na deti, a pokračujú s nastupujúcou pubertou. Dieťa s diagnózou ADHD sa nedokáže sústrediť, nezapadá do kolektívu, ťažko sa prispôsobuje režimu v triede. Veľa závisí od prístupu učiteľa, jeho možností a ochoty uplatniť v takomto prípade individuálny prístup. 

RODIČ A HYPERAKTÍVNE DIEŤA
Deti s ADHD môže okolie skutočne považovať za neposlušné, zlé a často ich trestá. Niektorí rodičia takémuto dieťaťu neprimerane sprísňujú režim, pretože majú pocit, že po dobrom sa to jednoducho nedá. Rodičia často riešia problémy svojho dieťaťa preložením na inú školu. Inokedy trpia pocitom bezmocnosti alebo dokonca viny za zanedbanú výchovu. Rodičia hyperaktívnych detí sú často unavení z večného okrikovania a stráženia svojich potomkov. Preto je dobré naučiť sa s nimi pracovať. Rodičia by mali vypozorovať rytmus dieťaťa a tomu prispôsobiť aj jeho pracovný poriadok. Navrhnutý program potom treba dodržiavať.

AKO VNÍMAŤ ADHD?
Treba si uvedomiť, že ADHD nie je ochorenie. Je to mozgová dysfunkcia, teda spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú mu alebo sú oslabené tlmivé procesy, ktoré za normálnych okolností brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Už skôr sa uvažovalo o genetických príčinách tejto poruchy, pretože hyperaktívne dieťa majú častejšie rodičia s rovnakým problémom a súčasný britský výskum v tomto smere prináša aj prvé priame dôkazy. Najčastejšie sa ale v odborných kruhoch ako dôvody detskej hyperaktivity uvádza laxný prístup rodičov, biochemické poruchy v nervovej sústave a nesprávne - príliš sladké - stravovanie.

ŹIVOTOSPRÁVA PRI ADHD
Áno, je to skutočne tak, aj nesprávne stravovacie návyky môžu byť jedným z dôvodov detskej hyperaktivity. Významnú úlohu pri náprave ADHD preto zohráva správna životospráva. Výskumy ukázali, že pre deti s ADHD je veľmi dôležitý pitný režim, výrazné obmedzenie sacharidov a vyvážená strava. Nevhodnou zlúčeninou pre deti s ADHD je kyselina benzoová a jej soli. Odporúča sa teda týmto deťom vypustiť z potravy všetky potraviny a nápoje, kde sú tieto látky použité ako konzervačné látky. Rovnako nevhodné sú salicyláty, chemicky identické s aspirínom. Salicyláty obsahuje drvivá väčšina sladených nápojov, ktoré deti, bohužiaľ, tak milujú.

Vhodná je ľahká a zdravá strava. Kameňom úrazu sú sladené nápoje, sýtené aj nesýtené, ktoré skrývajú v 1 dcl sladeného nápoja 2 – 3 kocky cukru. Kolové nápoje okrem kofeínu obsahujú aj látky, ktoré narúšajú ukladanie vápnika v kostiach. Stále viac výskumov sa preto zaoberá vplyvom cukrov na hyperaktivitu a dokonca agresivitu detí.  V terapii hyperaktívnych detí preto popri psychoterapeutických metódach pracujú aj na úprave stravovacích návykov. Dieťa i rodičia sa učia, čo a kedy treba jesť a piť.
 

Až 75 percent rodičov nechá dieťa, aby si vybralo svoje pitie samo – no a to neomylne siahne po niečom farebnom a sladučkom. Prieskumy ukazujú, že kým  najčastejším nápojom detí je ovocný čaj, voda z kohútika so šťavou, či kupované džúsy a minerálky, až takmer štvrtina z nich si pravidelne dopraje aj sýtené limonády. Pritom najprirodzenejším nápojom, a teda aj najvhodnejším nápojom (nielen) pre detský organizmus je neochutená voda. Nespôsobuje deťom zubný kaz, nevedie k detskej obezite či cukrovke a nemusíme sa báť, že po jej nadmernom pití zostanú naše deti hyperaktívne. Obzvlášť vhodná je takzvaná dojčenská voda, ktorú u nás poznáme pod značkou Lucka. Táto pramenitá voda pochádza z prísne chránených prírodných zdrojov, ktoré podliehajú náročným požiadavkám na kvalitu a čistotu a nie je chemicky upravovaná, narozdiel od vody z kohútika. Má navyše nižší obsah minerálov a dusičnanov, takže zbytočne nezaťažuje citlivý detský organizmus, najmä obličky, tak ako to hrozí pri dlhodobom pití bežných minerálok.

Viac info na www.lucka.sk

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.