Aký ste rodič? Diktátor, vodca, liberál alebo nezúčastnený?

Napísal Kristína Chudá 04. november 2020

Pomôžeme vám to zistiť! Každý z rodičov má svoj štýl výchovy. A čo tá vaša výchova? Ako vplýva na vášho drobca? Bude vďaka autoritárskemu prístupu úspešnejší v živote, alebo si myslíte, že jedine voľná výchova a intuitívne rodičovstvo sú tým pravým, čo povaha a duše vášho potomka potrebuje?

rodina_istock0420

Urobte si jasno predovšetkým v tom, aké je vaše dieťa a podľa toho sa rozhodnite, aký štýl vo výchove zvolíte. Detskí psychológovia v spolupráci s pedagógmi si definovali štyri štýly rodičovskej výchovy. Tieto prístupy k výchove sa navzájom prelínajú a vytvárajú tak množstvo variantov. Preto je každý štýl rodičovstva jedinečný. V ktorom štýle sa nájdete vy?

1. Rodič diktátor

„Presne o 8 ráno budú raňajky, a to vždy, keď je voľný deň.“ Tento spôsob výchovy je veľmi podobný monarchistickému zriadeniu. Rodičia stanovujú pravidlá, ktoré musia deti bez zaváhania plniť, ani na chvíľočku o nich nepremýšľať. Striktne a bez diskusie rozhodujú. A nejde len o zásadné životné otázky, ale aj o to, čo si má dieťa obliecť na seba, kedy a s kým sa bude kamarátiť, aké knihy sú pre neho vhodné. Netolerujú detské otázky, predpokladajú, že ich rozhodnutie budú ratolesti slepo nasledovať. Od svojich potomkov očakávajú oveľa viac, než sú schopní zvládnuť.

Tento štýl rodičovstva je vo svojej stopercentnej podobe DEŠTRUKTÍVNY. Ratolesti častejšie odchádzajú z domu v mladom veku, experimentujú s návykovými látkami a hazardujú so svojím životom viac než deti, ktoré mali počas svojho detstva pokojnejší režim.

2. Rodič vodca

Tento druh výchovy je založený na demokratických základoch, no v podstate je rovnaký ako rodič diktátor. Síce sú ochotní skĺznuť k diskusie s milovaným drobcom, no o svojom presvedčení budú svoju ratolesť nejakú tú dobu prehovárať a snažiť sa ju presvedčiť. No sú výnimočné prípady, kedy dajú dieťaťu za pravdu, ale tak, aby nepoznalo, že sa jedná o ústupok zo strany rodičov. Týmto štýlom výchovy sa snažia rodičia svojim drobcom vysvetliť, prečo je dôležité poslúchnuť dospelého. Deti vodcovských rodičov sú skvelými pracovníkmi stredného manažmentu, ktorí neradi rozhodujú o zásadných veciach a nechávajú sa viesť aj v súkromnom živote.

3. Rodič liberál

Je dosť známe, že liberálna výchova je založená na silnej komunikačnej väzbe medzi rodičmi a dieťaťom. Rodičia svojho drobca podporujú vo viere v seba samého, a ak sa chce stať napríklad lekárom, rodičia napnú všetky sily, aby mu pomohli si splniť sen. Chyby? Na tie sa v domácnosti liberálnych rodičov upozorňuje sporadicky a ticho, čo paradoxne vytvára systém, pretože dieťa je odmalička zvyknuté preberať zodpovednosť za seba a svoje konanie. Vie, že nikto kričať nebude, keď bude „problém“. Tresty v liberálnej výchove prakticky nefungujú a nie sú potrebné. Deti liberálnych rodičov vedia, že sú pre svojich rodičov partnermi a podľa toho sa aj správajú. Nevýhodou liberálneho rodičovstva je to, že sa ratolesti občas (práve preto, že sú to len deti) ocitnú v problémoch, pretože nemajú presne dané hranice. Je to preto, že niektoré nevedia spracovať pocit a mieru slobody, ktorú od svojich rodičov dostávajú. Z detí, ktoré sú vychovávané liberálnym štýlom sú skvelí vodcovskí pracovníci, kreatívci a ľudia, ktorí sa živia samostatne. Nepotrebujú zázemie inštitúcie, dokážu prevziať zodpovednosť za svoje činy a radi vždy stoja na vlastných nohách. Občas ale mávajú problémy s autoritami, či už v škole, alebo následne v zamestnaní.  Nedokážu totiž správne chápať nemenné hierarchie danej v spoločnosti.

4. Rodič nezúčastnený

Podľa odborníkov je tento štýl rodičovskej výchovy tým najhorším možným. Rodičia nie sú schopní komunikovať efektívne, nechávajú ratolesti, aby rástli a konali, ako sa im zachce. Dieťa si zaobstarajú s radosťou a túžbou, no po krátkom čase zistia, že akýkoľvek ďalší vklad do svojej ratolesti je pre nich príliš veľkou záťažou. Neznamená to, že by deti nezúčastnených rodičov rástli ako siroty. Len rodičia nevedia presne stanoviť hranice, definovať mieru ich samostatnosti. No spoločné zážitky deti nezúčastnených rodičov nemajú. Je smutné, že takýchto rodín pribúda. Nie preto, že by takými ozaj chceli byť. No pri honbe za hmotným zabezpečením rodiny im skrátka na deti nezostáva čas. Rodičia im tak odovzdávajú jediný odkaz: Ľahostajnosť je životným štýlom a je aj akceptovateľná, pretože: "Ja sa driem, chýba ti niečo?

Či už ste sa našli v akomkoľvek štýle výchovy, nezabúdajte, že vaši drobci sú vašim najväčším pokladom sveta a vzájomná komunikácia a načúvanie si robí zázraky.

Zdroj foto: istock

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.