Pôvodnou domovinou sliviek boli oblasti Blízkeho východu; k nám sa slivky dostali z južnej Európy, kde sa udomácnili v dávnych časoch antiky; dnes patria slivky k najväčšej pýche stredoeurópskych záhradkárov.
√ Sedemdňová slivková kúra - cca 200g sliviek denne - môže zmierniť alebo dokonca aj odstrániť depresívne nálady a stavy úzkosti. Stručne povedané: slivky prospievajú nervom a zvyšujú psychickú odolnosť. Obsahujú totiž (s výnimkou biotínu) všetky vitamíny skupiny B a preto fungujú ako stimulátor metabolizmu sacharidov, ktorý ovplyvňuje nervovú sústavu, mentálnu sviežosť, výkonnosť a odolnosť voči stresu.
√ K pozitívam sliviek patrí aj obsah polynenasýtených mastných kyselín (nachádzajú sa v šupke), schopnosť viazať tuky, prečisťovať organizmus a predchádzať zápche.
√ Plody sliviek dozrievajú koncom leta a sú akoby symbolom jeho poslednej fázy. Predčasne dozrievajúce, praskajúce slivky plné sladkej šťavy však treba vždy urýchlene pozbierať a zúžitkovať, inak ich výživné látky vyjdu nazmar.
- Drobné plody sliviek je lepšie priamo skonzumovať, väčšie plody sú vhodné na kompót, lekvár a marmeládu, prípadne na sušenie. Pred konzumáciou a úpravou je nutné zbaviť slivky všetkých nečistôt (vrátane voskovitých výlučkov) a opláchnuť ich najskôr horúcou a potom studenou vodou.
- Keďže kôstky sliviek sú pomerne veľké, špicaté a obsahujú látky, z ktorých sa v organizme vplyvom enzýmov uvoľňuje jedovatý kyanovodík, odporúča sa podávať menším deťom len vykôstkované plody. No v prípade, že dieťa nejakú kôstku prehltne, netreba robiť paniku, pretože bezprostredné zdravotné riziko nehrozí.
