Vytlačiť túto stránku

Renesancia návrat ku kráse

Napísal femme 15. marec 2021

Renesancia reprezentuje znovuzrodenie kultúrneho a duchovného života v západnej a strednej Európe po dobe temna. Obdobie renesancie sa zrodilo vďaka prosperite vyvolanej zámorskými objavmi v severnom Taliansku koncom 13. storočia. 

Táto epocha pretrvala až do konca 16. storočia a doznievala začiatkom 17. storočia vo východnej Európe.  Renesancia súvisí so vznikom miest, meštianstva a s rozvojom obchodu. V renesančnom období sa opäť začínalo prikláňať k antickým myšlienkam a spôsobu života – tzv. kalokagatii. Ten predstavoval súlad fyzickej a duševnej stránky jedinca.

Preto sa nesmieme čudovať, že priam exploduje obdiv pre krásu, dokonalosť a harmóniu. K dosiahnutiu tohto ideálneho cieľa slúžili v renesančnom období nové kozmetické postupy, prípravky a parfumy, ktorých bolo dostatok vďaka benátskym a florentským obchodníkom.

renesancia_2_21

Aj v tomto storočí, rovnako ako v tých predchádzajúcich, bola svetlá pleť ideálom pre každú ženu. Medzi kozmetické prípravky na bielenie  pokožky aplikovali pleťové masky na ráno a večer. Pripravovali sa z citrónovej šťavy a vaječného bielka, ktoré si odstraňovali čistou vodou. Na bielenie zubov používali popol.

Dekameronu od Giovanna Boccaciasa dozvedáme o renesančnej Florencii, okrem iného o kozmetických zvyklostiach florentských dám a slobodných panien. Spravidla mali ženy oddychový deň v sobotu, ktorý zasvätili starostlivosti o svoju krásu. Na spevnenie a lesk vlasov si pripravovali zábaly vyrobené z rozmarínového oleja, harmančeka a tymianu. 

Žiadané boli blond vlasy s nádychom do zlata. K tomu používali šampón vyrobený z medu, ružovej vody a harmančeka. Vlasy si sušili na slnku a potom vyčesávali kefou. Súdiac podľa renesančných obrazov, ženy mali krásne, lesklé a dlhé vlasy upevnené v zaujímavých účesoch. Na zahustenie  využívali príčesky, vrkôčiky, rôzne slonovinové hrebienky a spony, hodvábne stuhy na stiahnutie kaderí, perličky a zlatom pretkávané sieťky na vlasoch. Voľne rozpustené vlasy však nosili len slobodné panny. Atraktívne bolo vysoké čelo, ktoré si mnohé z dám holili na dosiahnutie estetického vzhľadu. Okrem vlasov si zosvetlovali obočie pomocou harmančeka, alebo si ho celé vyholili.


Katarína Sforza (1463-1509)

Táto renesančná žena patrí medzi fascinujúce postavy talianskej renesancie. Bola nevlastnou dcérou vojvodu Galeazza Sforzuz Milána. Žila na jeho sofistikovanom dvore, kde sa jej  dostalo aj dobrého vzdelania. Bola to inteligentná a vzdelaná mladá žena, ktorá sa venovala prírodným vedám a alchýmii. Neskôr sa stala aj schopnou ochraňovateľkou svojich majetkov a podnikov pred uzurpátormi. Preto sa jej dostalo pomenovanie „tygrica z Forli“, pre jej nebojácnu ochranu majetku. Súčastníci ju charakterizovali ako ženu s ostrým vtipom, strategickým myslením, nebojácnu osobnosť, ktorá mala záľubu okrem bylín aj v poľovačke a v tanci. Katarína sa stala grófkou z Forli, kde síce vládla pevnou rukou ale spravodlivou. Jej záľuba v alchymistických pokusoch sa pretavila do spísania dokumentuGli Experimenty.

Mnohé z receptov sú zamerané na posilnenie zdravia a zachovania krásy. Z nich vieme vyčítať aké zdravotné ťažkosti trápili renesančných obyvateľov a na povrch vychádzajú problémy, ktoré trápili ženy - identické so súčasnými. Mnohé recepty krásy sú zamerané na odstránenie nadváhy, ovisnutej kože, pokožky so škvrnami a s nežiadúcim ochlpením, zápachom z úst a iné.

Katarína Sforza bola v tomto období kozmetickou priekopníčkou. Prisudzuje  sa jej vynález na pleť – tonikum, známe aj pod názvom „Nebeská voda“. Tento prípravok získavali opakovanou destiláciou, z množstva ingrediencií, medzi ktorými nechýbala šalvia, bazalka, muškátový oriešok, rozmarín, klinček, mäta, baza, aníz, jalovec, škorica, červené a biele ruže, kadidlo.