Tie zobrazujú ľudské postavy s prvotnou formou tetovania. Pigmentácie kože najmä na tvári mohli vyjadrovať ich príslušnosti k rodine, klanu alebo kmeňu. Od praveku boli farby používané na tele ľudí pri kontakte s božstvami. V Indii dodnes prežíva zvyk maľovania tváre, rúk a nôh henou a vlasy pomazané parfumom, aby bohovia boli voči nim láskaví a zhovievaví.
Staroveký Egypt
Egypťania dovážali z východu éterické oleje a minerály na výrobu mastí a parfumov už 3500 rokov p.n.l.. Použitie týchto receptúr bolo neskôr prevzaté ďalšími národmi Stredozemného mora na Blízkom východe, a až neskôr na území dnešnej Európy.
Archeológovia našli v hrobkách flakóny s pozostatkami chemických zlúčenín, ktoré obsahovali olovo a olivový, sezamový či mandľový olej. Tie potvrdzujú, že v tej dobe Egypťania používali parfumované oleje a „dekoratívne farby“ na oči a rúže na pery, ako to poznáme z archeologických nálezov.
Oleje a maste vyrábali egyptskí kňazi z tymiánu, majoránky, myrty, levandule a iných kvetov na to určených. Tieto výrobky slúžili hlavne na mumifikáciu, ale boli tiež používané aj v každodennom živote. A to nielen vrstvou bohatých, ale aj remeselníkmi a robotníkmi. Slúžili k masáži tela po kúpeli, alebo ako ochrana pred nepríjemnými účinkami potu.
Blízky východ pri Stredozemnom mori
Početné archeologické nálezy nám dokazujú o starovekom používaní kozmetiky Sumermi, Chetitmi, Asýrčanmi a Babylončanmi. Legendárna kráľovná zo Sáby, napríklad používala nočný krém a depilačný krém. Depilačná pasta bola z vosku, živice alebo arabskej gumy a medu.
Staroveké Grécko
Názov kozmetika pochádza z gréckeho slova kosmetikňs, ktoré významovo môžeme preložiť „zdobiť, krášliť sa“, ktorému predchádzal význam slova kňsmos „poriadok – harmónia“. Odrazilo sa to aj v gréckom vyznávaní tzv. kalokagatije, ktorá predstavovala harmonický súlad tela a duše.
Vznešené ženy v antickom Grécku, si v dopoludňajších hodinách rady dopriali levanduľový kúpeľ, po ktorom nasledovalo umenie masáže z vonných olejov a mastí. Oleje z levandule a ruže slúžili na ošetrenie tváre. Vlasy boli často farbené, a to najmä na blond či s červeným odtieňom.
V starovekom Grécku si ženy potrpeli na bielu kožu, preto používali bieliace prípravky. Pravidelne si robili mejkap – pery si maľovali na červeno a na mihalnice a obočie si nanášali kefkou tenkú vrstvu čierneho prachu antimónu. Použitie týchto kozmetických prípravkov však bolo zakázané počas smútku a v priebehu náboženských obradov.
Staroveký Rím
Rimania prebrali kozmetické spôsoby a zvyky od Grékov, po dobití Grécka v roku 146 p.n.l. . Kozmetická osveta sa šírila veľmi rýchlo aj vďaka rôznym traktátom na túto tému, ktorej sa zhostili najvýznamnejší literáti tej doby napríklad Plínius starší či Cicero... . Práve preto je možne ľahko rekonštruovať osobný aj spoločenský život rímskej civilizácie.
Prebrali skoro všetky kozmetické receptúry „telovej“ ako aj „dekoratívnej“ kozmetiky, ktoré obohatili o svoje skúsenosti. Kozmetické prostriedky vyrábali špecializovaní otroci v tzv. cosmetae.
Rímske ženy, podobne ako grécke používali krémy, depilačné pasty, maľovali si pery a oči, farbili si vlasy hlavne do zlatista, na blond a červeno. Nosili komplikované účesy pozostávajúce z kudrliniek a vyčesané niekedy až 40 cm výšky. Na zafarbenie šedín používali šupky z orechov.
V starovekej legende o krásnej kráľovnej Semiramis z Asýrie sa píše, že sa kúpavala v pive, aby mala sviežu a vláčnu pokožku. Plínius starší podal svedectvo o druhej manželke rímskeho cisára Nera - Poppaea Sabine, ktorá sa kúpavala v mlieku z oslíc. Na jeden kúpeľ bolo treba podojiť až 300 oslíc. Mlieko z oslíc obsahuje vyšší obsah laktózy a množstvo mastných kyselín, ktoré majú anti-vráskové účinky. Z týchto dôvodov sa z mlieka pripravovali večerné masky, zmes mlieka a strúhanky, ktoré zvláčňovali pokožku.
Zdroj foto: Wikimedia - fresky Egypt, Rím, Pompeje (Sapho a žena)
