Z pozorovania dojčiat, psychológov a pediatrov vyplýva, že deti s pevnou väzbou sú tie, ktoré intenzívne zažívali svojich rodičov a rodinných príslušníkov ako spoľahlivé, vždy blízke a citlivé osoby. V dospelosti tieto deti, nemávajú problém otvorene prejaviť svoje emócie a pocity partnerovi, ktorého milujú, a zároveň prijať aj jeho citové prejavy a snahu o nadviazanie pevného vzťahu.
Pri deťoch s neistou väzbou, v dospelosti párové spolunažívanie prebieha odlišne. Nie sú to necitliví ľudia, naopak, vstupujú do života s veľkou túžbou po skutočnom hlbokom vzťahu, ale s obrovským strachom. Strach pramení z detstva, kedy od svojich blízkych osôb nedostali dostatočnú väzbu, alebo prežívali emocionálne výkyvy od prehnane pevnej väzby k nečakanému odmietaniu. Neustále sa vracajú k detstvu, pretože tam hľadajú to, čoho sa im nedostávalo. Pohybujú sa neustále v začarovanom kruhu. Ak nadviažu partnerský vzťah a ich emócie sú opätované, spravidla sa ich zmocní strach zo sklamania, ktorý zažili v detstve.
Mnohí z nich udržujú vzťah v neutrálnej polohe (nezadefinovaný). Podvedome ich táto forma partnerstva upokojí, vzhľadom na problematický postoj k nadväzovaniu pevnejšieho zväzku. Ide o „sebaobranu“ formou nezávislosti. Takýto postoj môže viesť k rozchodu, lebo druhá strana sa cíti byť oprávnene sklamaná a nepochopená.
Ako postupovať pri partnerovi, ktorý sa správa vo vzťahu neutrálne, ale zároveň viete, že vás miluje? Je nutné si klásť otázky, prečo je tomu tak a následne aj partnerovi. Vhodné je pátrať po jeho minulosti, či nemá strach z väzby, ktorá pramení v jeho detstve a mohol by ju stratiť. Odpovede, na pravú príčinu neštandardného správania dá v závažných prípadoch spoločná psychoterapia. Jednou z príčin býva neschopnosť viazať sa k niekomu, ale uhýbanie pred záväznosťou môže mať aj iné psychologické príčiny.
