Barónka Amantine Aurore Lucile Dupin, v umeleckom svete tvorila pod pseudonymom George Sandová. Z pod jej rúk vyšlo 70 románov, dvadsiatka noviel, v ktorých sa zaoberala predovšetkým otázkou postavenia žien v spoločnosti, poviedky, hry, literárne kritiky, autobiografia a politické texty. Okrem iného sa preslávila spoločenskými škandálmi, búraním zaužívaných morálnych predstáv o živote ženy a stala sa priekopníčkou pohodlnej maskulínnej módy. Navyše, v 19. storočí patrila medzi spisovateľky, ktorá dokázala seba aj svoje deti uživiť písaním.
SPISOVATEĽKA
Na svet prišla 1. júla 1804 do meštiansko-šľachtickej rodiny. Jej otcom bol Mauricea Françoisa Dupin de Francueil, dôstojník Napoleonovej armády a matka Sophie Victoire Delabordeovej, ktorá pochádzala z rodiny zámockého sokoliara. Od štyroch rokov ju vychovávala jej stará matka z otcovej strany, Aurora of Königsmarck-Madam Dupin, keď predčasne osirela.
Ďalší zlom v jej živote nastal v roku 1822, keď sa vydala za baróna Françoisa Casimira Dudevanta. Z tohto, nie veľmi šťastného manželstva sa narodili dve deti, syn Maurice (1823) a dcéra Solange (1828). Po trinástich rokoch George opustila manžela aj s deťmi. Jej slobodomyseľný život po odchode od manžela bol možno následkom jeho dlhoročného týrania celej rodiny. Bolo známe, že barón Dudevant ju aj deti pravidelne bil. Od toho času George viedla živý sexuálny život s mnohými milencami a nechýbala jej ani skúsenosť s rovnakým pohlavím. V spoločnosti sa hovorilo o pomere Sandovej s herečkou Máriou Dorvalovovu.
https://www.femme.sk/index.php/doverne/doverne/item/9445-nerovny-par-spisovatelky-a-hudobneho-skladatela#sigProIdb9df91f7e7
SKLADATEĽ a KLAVÍRNY VIRTUÓZ
Bol pravým protipólom George. Bol veľmi plachý a chorľavý. Narodil sa 1. marca 1810 vo Varšave. Jeho otec bol francúzsky emigrant a matka pochádzala zo schudobneného šľachtického rodu z Poľska. Od šiestich rokov začal hrať na klavír a od siedmich skúšal komponovať prvé skladbičky. V roku, kedy sa vydala George Sandová (1822), začal navštevovať varšavské lýceum. O osem rokov neskôr opúšťa domovinu a usádza sa vo Viedni, neskôr v Paríži. Práve v meste na Seine sa preslávil ako „básnik klavíru“. Tým, že bol uzavretej povahy, uprednostňoval vystupovanie predovšetkým v šľachtických, literárnych a umeleckých salónoch; pred hraním na verejnosti. Najradšej však mal vystúpenia pred priateľmi vo svojom, súkromnom apartmáne. Pred jeho mileneckým vzťahom so spomínanou George , prežil dve vážnejšie platonické lásky. Prvou bola Konstancia Gladowská, ktorú sa bál aj osloviť, s druhou už bol aj zasnúbený. Volala sa Mária Wodzińská, ktorá mala len šestnásť rokov a Fryderyk už v tom čase dosť chorľavel. Z týchto dôvodov, nakoniec od svadby upustili. Jeho spomienky na toto dievča preniesol do Etudy F moll, Op. 25 č.2; rozlúčku stvárnil v jeho Valčíku As dur, Op. 69 č 1, nazvaným Valse de l‘adieu – Valčík na rozlúčku.
PRVÉ STRETNUTIE
Ako inak, stretli sa na večierku venovanému spisovateľke, ktorý pre ňu zorganizoval Ferenc Liszt v novembri roku 1836. Chopin tam hral na klavíri a George bola neprehliadnuteľná. Mala na sebe výrazné turecké nohavice, na hlave purpurovočervený šarlátový turban, fajčila fajku, čo dráždilo, na pľúca chorého Chopina. Jeho chladné správanie voči George, vyvolá u spisovateľky opačnú reakciu. George sa zamiluje do Fryderyka, opúšťa svojho milenca a je rozhodnutá skladateľa získať.
PREPUKNUTIE LÁSKY
Aj druhý večierok, na ktorom sa stretnú, Chopin neprejaví záujem, napriek tomu, že George sa obliekla do červenobielej róby na počesť jeho rodného Poľska. Sandová neustáva v „prenasledovaní“ klaviristu na večierkoch až skladateľ postupne mení názor na túto „protivnú ženskú“, ako sa o nej skôr vyjadril. Objavuje v nej priateľskú, inteligentnú a príťažlivú dámu. Na jar v roku 1838 sa z nich stanú milenci a v lete o ich pomere už vie Paríž...
Jeseň a zimu (1838) zo zdravotných dôvodov chcú prežiť v priaznivejšom prostredí a voľba padne na Mallorcu. Ideálne počasie vydržalo len týždeň a Chopin po náhlej zmene počasia, opäť chorľavie. Majiteľ nájomného domu im vypovedal podnájom z obavy tuberkulózy Fryderyka. Chopin a Sandová s pätnásťročným synom Mauricom a desaťročnou dcérou Solange sa sťahujú do bývalého kartuziánskeho kláštora Valldemossa. Napriek ťažkým životným podmienkam a zlému počasiu, sú obidvaja partneri veľmi pracovne plodný. George okrem starostlivosti o rodinu a Fryderika píše nový román, skladateľ napíše dvadsať štyri prelúdií, jedno scherzo a jednu polonézu. Zima na Mallorke sa právom považuje za najplodnejšie Chopinové obdobie.
Vo februári sú prinútení k návratu, z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu Fryderyka. Jar v roku 1839 prežijú v Marseille a Chopinovi sa zlepšuje zdravotný stav.V lete, toho istého roku sa spoločne sťahujú na usadlosť Nohant, ktorú zdedila George po manželovi. Toto miesto sa im stáva, na sedem rokov útočiskom, okrem jesene a zimy, ktoré trávia v Paríži. Do Nohantu za nimi jazdia ich umelecký priatelia, medzi ktorými nechýba Liszt, Balzac, Turgenev či Flaubert. Všetci sa tam cítia veľmi dobre a Fryderyk tam zloží svoje najslávnejšie skladby.
OCHLADENIE VÁŠNE
Po šiestich rokoch sa zdravotný stav Fryderyka opäť zhoršil a zo Sandovej - vášnivej milenky sa stáva už len „zdravotná opatrovateľka“ a „ náhradná matka“. Energickú a vášnivú ženu, akou stále bola to muselo ubíjať, dôsledkom čoho postupne z jej strany láska vyprchala. Pokojné spolužitie nahradili stále častejšie hádky. Jedna z nich v roku 1847, nakoniec vyvrcholila v rozchod partnerov. Po rozchode sa ešte raz stretnú náhodou v roku 1848 medzi dverami u spoločného priateľa, ale vymenia si len pár zdvorilostných fráz.
Fryderyk Chopin umiera v kruhu svojich priateľov a sestry Ľudovíty 17. októbra 1849. Jeho bývala životná partnerka George Sandová ho prežije o dvadsať sedem rokov. Sandová vydýchla na svojej obľúbenej usadlosti v Nohant v roku 1876 ako 71-ročná.
