„Cnostné cudzoložstvo“ a pás cudnosti

Rozpadom feudálneho systému, koncom stredoveku, nadobudli kniežatá a bohatí mešťania väčšiu moc na úkor panovníkov a vyššej šľachty.


Stredoveká pretvárka a rytierska morálka

Obraz stredovekého života a politiky, bol založený na vernosti vazala k lennému pánovi a rodinný život na manželskej vernosti.
O stredoveku sa hovorí ako aj o období  temna. V otázkach sexuality a s ňou spojenou morálkou, bol však tolerantnejší ako v nasledujúcich storočiach. Potlačovanie sexuálnych pudov sa vyžadovalo len od cirkevného klérusu – kňazov, mníchov a mníšok. Ostatní ho mali „len skrývať“. Vďaka proklamovanej čistej morálke, sa manželská nevera stala vo všetkých vrstvách spoločenským športom.

Rytier musel mať „dámu“, ktorú zbožňoval, ktorej sa zasvätil,  a táto dáma musela byť vydatá a pokiaľ možno z vyšších vrstiev než bol on. Nikoho v tej dobe nenapadlo spájať tieto "milostné vzťahy“ s diablom či dokonca s čarodejníctvom. Bola by to najväčšia urážka rytierovej hrdosti a „ženinej počestnosti“.... Láska k rytierovi zbavovala ženu povinnosti  byť vernou manželkou. Rozhodovala sexuálna náklonnosť a v žiadnom prípade manželská zmluva, rodina či deti. 

Morálny stav a pretvárka cirkvi sa prejavil aj v tomto postoji k cudzoložnému „ rytierskému vzťahu“, keďže ho tolerovala. Paradoxom celej situácie bolo, že títo „gavalieri“ niekedy zaťahovali do srdečných záležitostí aj náboženstvo. K dobrému bontónu patrilo zvoliť si pre milostné dobrodružstvá morálnu záštitu, ktorá by nad ich „láskou“ dohliadala. Vrcholom drzosti a rúhania rytierov bolo, prijať za svoju patrónku Pannu Máriu, ktorá sa stala nechtiac symbolom organizovaného cudzoložstva.

Napriek úpadku stále dochádzalo k zakladaniu rytierských rádov, ktoré v skutočnosti plnili funkciu aristokratického (pánskeho) klubu, v ktorom muži debatovali o literatúre, vymieňali si milostné skúsenosti, plánovali slávnosti a robili politiku. Slávny „Cour d’Amor“ – „Milostný dvor“, v Paríži založil burgundský vojvoda Filip Smelý v roku 1400 a jeho členmi sa stala duchovná elita európskych kniežacích dvorov. Bol predchodcom známych akadémii, ktoré sa zakladali v období renesancie v Taliansku.

Foto: Wikipedia
 

„Venušin pás“

Na vonok zostávalo všetko po starom, len vo vnútri spoločnosti došlo k zmene. Manželské zväzky sa uvoľnili a žena dosiahla takú moc, akú dosiaľ nemala.
Zchudobnelí šľachtici sa pokúsili využiť kult ženy v stavovské privilégium a zároveň výnosné povolanie. V tejto dobe sociálnych prevratov sa prejavilo meštianstvo ako bašta morálky. Meštianstvo v snahe vyrovnať sa „schudobnelej šľachte“,  bránilo nielen svoj majetok ale  aj vlastné ženy. Nepotrebovali k tomu meč, vymysleli si ponižujúci pás cudnosti, ktorý mal zmierniť ich žiarlivosť. Traduje sa, že ako prví ho použili Florenťania, keďže zvesť o ich neverných manželkách bola všeobecne známa. Hrozný „florentský pás“  sa v 15. a 16.storočí  rozšíril po celej Európe. Bol technicky  stále dokonalejší a bohatí mešťania ho dávali bohato dekorovať. Ale ani tento „výmysel“ nedosiahol na sto percent svoj účel. Vynaliezavé ženy sa ho dokázali zbaviť  a vtipy o náhradných kľúčoch k „Venušinmu pásu“ patrili k stálemu repertoáru satirikov.... Preto je poburujúce, že v Španielsku sa pás dochoval až do 19.storočia!

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.