femme: Ste čerstvý maturant, prijatý na VŠVU. Pravdepodobne sa nepomýlim, ak tipujem odbor súvisiaci s dopravnými prostriedkami...
Jaroslav Kormanec: Máte pravdu. Pokiaľ sa mňa týka, mal som trošku výhodu oproti mojím rovesníkom, a to v tom, že som vedel čo chcem robiť. Samozrejme že som to nevedel hneď, ale odjakživa som sa venoval a bol som očarený strojmi, hlavne autami. Výber môjho ďalšieho smerovania bol teda jasný a aj keď som skúšal všeličo, vždy som sa vrátil k autám. A po zistení, že už aj na Slovensku, na VŠVU je odbor orientovaný na túto problematiku, bolo rozhodnuté. Koniec koncov aj moja maturitná práca bola venovaná tejto tematike.
femme: Ako sa rodil váš návrh ortopedických pomôcok a čím vás táto súťaž zaujala?
Jaroslav Kormanec: Samozrejme že prvá vec, ktorá človeka zaujme je výhra, predsa len, nešlo o malú sumu. Najskôr som sa toho obával, necítil som sa veľmi na to, ísť do boja s vysokoškolákmi a profesionálmi. Naša vedúca odboru nám však ponúkla túto súťaž a požiadala nás o návrhy. Na mňa, ako na triedneho nadšenca techniky naliehala, aby som to skúsil suverénne. Nechal som sa prehovoriť a šiel som do toho, aj keď kvôli školským povinnostiam a prácam to bolo dosť náročné. Pokiaľ sa inšpirácie týka, sústredil som sa na ortézy, ktoré firma Neoprot bežne vyrába a snažil som sa o zlepšenie ich vzhľadu s ohľadom na výrobný postup. Navrhoval som aj úplne futuristické tvary, ale v konečnom dôsledku sa človek musí držať reality a jej možností.
https://www.femme.sk/index.php/dizajn/item/7431-rozhovor-s-dizajnerom#sigProId9438b6fed5
femme: Ako sa vám spolupracovalo s ortopedickými technikmi a čo vám spolupráca s firmou Neoprot dala do budúcna?
Jaroslav Kormanec: Spolupráca s firmou Neoprot bola výborná, hlavne z jej technikmi, to sú skutočne príjemní ľudia. Pri výrobe prototypov sa pracovalo veľmi profesionálne, aj s dávkou vynaliezavosti, čo napokon viedlo k peknému výsledku. Veľa vecí sme museli vymyslieť za pochodu, ale zvládli sme to.
femme: S vašimi prácami sme sa mali možnosť zoznámiť aj v súťaži EX OVO, venovanej dizajnérskemu stvárneniu kraslíc. Aký vzťah máte k tradícii a tradičným remeslám?
Jaroslav Kormanec: Pokiaľ sa mňa týka, som jeden s tých ľudí čo hľadajú možnosti v modernej technike a postupoch. Ale pravdou je, že bez tradičných remesiel sa veľa vecí zrealizovať nedá. Bohužiaľ, kvôli masovej výrobe, je remeslo na ústupe. Ale myslím si, že remeselne vyrobené predmety dostávajú inú hodnotu a sú aj viac cenené. A to nehovorím len o drobnostiach. V dnešnej dobe sa práve tradičná remeselná práca dostáva aj do veľkých firiem, ktoré sa venujú exkluzívnym produktom v malosériovej výrobe, či už je to oblečenie, nábytok, alebo dokonca celé autá. Lenže tieto skvosty sú niekedy až extrémne drahé. Osobne si myslím, že sa lepšie díva na tradične, ručne vyrobený produkt, ako na vec ktorú "vypľuje" stroj za päť minút.
https://www.femme.sk/index.php/dizajn/item/7431-rozhovor-s-dizajnerom#sigProId60aac02e13
femme: Považujete znalosť niektorého remesla za užitočnú pre prácu dizajnéra, ak áno, ktorú a prečo?
Jaroslav Kormanec: Keby som si mal vybrať, ktoré tradičné remeslo je pre mňa najdôležitejšie, bolo by to rozhodne sochárstvo, ktoré je v dizajne asi najviac využívané. Veľa návrhov sa prenáša do hlinených modelov v reálnej veľkosti. Je to veľmi užitočná technika, lebo stále máte k dispozícii tvárny model, ktorý môžete v priebehu výroby, respektíve vývoja upravovať a dolaďovať detaily. Lebo, jedna vec je vidieť model na monitore a druhá vec v skutočnej veľkosti, v reálnom prostredí. Ale aj maliarstvo, vo svojej podstate, aj keď už nie to tradičné, ale skôr takzvaný Concept art, ktorý sa tvorí napríklad vo Photoshope, ako náhľad scén pre filmy a počítačové hry. Sú síce tvorené digitálne, ale aj tak v sebe ukrývajú neskutočné možnosti pre vyjadrenie myšlienky a, vyzerajú úžasne.
