Vytlačiť túto stránku

Sledujem vlastný rytmus...

Napísal Ingrid Abrahámfyová 09. január 2011

Takmer každý z nás si občas z lesa prinesie niečo malé a milé. Ale len niektorí, takí ako šperkárka Daniela Mládenková, dokážu z týchto náhodných nálezov stvoriť artefakty...


femme: Pri pohľade na vaše brošne a spony aj netrénované oko tuší niečo z lesa, niečo z mora či iných tajomných zákutí....

Daniela Mládenková: Áno, ale aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, sledujem viacero línií. Romantizujúce tvaroslovie mojich šperkov určujú tvary prírodnín, ktoré dopĺňam a rôznym spôsobom upravujem. Mám však rada aj minimalizmus, čoho „dôkazom“ sú ploché epoxidové kúsky úsporných tvarov. Moje šperky a drobné objekty prichádzajú na svet v určitých harmonicky rôznorodých kolekciách. Istý čas zbieram, zvažujem a kombinujem až raz situácia dozreje a ja sadnem za stôl... Vznikne tak zvyčajne súbor prirodzene nesúrodých kúskov, v ktorom sa síce dajú vystopovať príbuznosti, ale každý si žije vlastným životom.
 

femme: Čo všetko sa skrýva za jednotlivými líniami?

Daniela Mládenková: Zaujíma ma hra kontrastov a určité hraničné situácie, keď už musíte vykročiť iným smerom, a to tak v materiáloch, ako aj v technológiách. Na strednej škole som vyštudovala keramický odbor, na vysokej kov a šperk, takže pracujem s rôznymi materiálmi, vrátame plastov. Snažím sa o spojenie nesúrodých, často až protichodných princípov akými sú napríklad prírodný a technický, tmavé a svetlé, mat a lesk či ženský a mužský... Keďže som prirodzene haptický typ, materiál z ktorého tvorím si musím najskôr ohmatať, spoznať ho, rozobrať, rozrezať a znovu spojiť. Ak nájdem prírodninu, ktorá sa mi páči, ale neviem ju využiť, tak si ju odložím... Pri hľadaní inšpirácie potom siahnem do truhlice a čakám, ktorý kúsok ma osloví. Niekedy som veľmi prekvapená, že som celé roky nevidela to, čo sa mi zdá dnes očividné.
 

femme: Dekorativizmus, minimalizmus, inšpirácie minulosťou... aj moderné šperky a bižutéria sú stále viazané na svoju primárnu funkciu a tou nepochybne je zdobiť, dopĺňať a zvýrazňovať... Sledujete módne trendy?

Daniela Mládenková: Pozorne sledujem čo sa na výtvarnej scéne odohráva vo všetkých oblastiach, nielen v šperku a móde. Pri svojej tvorbe sa však módnymi trendmi vedome neriadim. Proces tvorby a experimentovanie sú pre mňa väčšinou dôležitejšie ako konečný výsledok, preto sa snažím z bežných, banálnych predmetov vytvárať objekty, ktoré diváka zaujmú niečím iným ako iba cenou materiálu. Ich komerčné využitie nie je pre mňa najpodstatnejšie, čo mi poskytuje vnútornú slobodu. Nemám rada, keď o sebe niekto hovorí, že jeho tvorba je nadčasová, ale z tohto uhla pohľadu sa moje šperky takými javia... Verím, že každý, koho oslovia si nájde spôsob, ako ich nosiť aj po desiatich rokoch.
 

femme: Ste profesionálna šperkárka, ale viac rokov učíte a počas stredoškolských štúdií ste sa venovali keramike. Čo je srdcovou záležitosťou a čo „manželstvo z rozumu“?

Daniela Mládenková: Výlučne tvorbou šperkov sa u nás a popravde ani v zahraničí, uživiť nedá. Okrem toho, pokiaľ do tvorby vkladáte kus seba, ani nemôžete chrliť množstvá, ktoré by boli komerčne zaujímavé. Ja tvorím šperky a drobné objekty predovšetkým pre radosť a dúfam, že nie len pre svoju... Preto, keď som pred rokmi dostala ponuku a začala som učiť na základnej umeleckej škole, bola to výzva skúsiť niečo nové a zároveň som sa oslobodila od tlaku, ktorý prinášala nevyhnutnosť robiť šperky najmä, alebo predovšetkým za účelom zárobku. Okrem toho, ak mám byť úprimná, nemám dravú podnikateľskú povahu a som matka dvoch detí, takže s časom zaobchádzam nanajvýš opatrne...
 

femme: Akú životnosť majú vaše „prírodninové“ šperky?

Daniela Mládenková: Prírodniny podliehajú skaze rýchlejšie, preto ich „preparujem“ viacnásobnými epoxidovými nátermi, čím zároveň spevnejú a stávajú sa odolnejšími. Kombinujem ich s inými materiálmi, najčastejšie kovmi, ktoré používam v rôznej podobe – granulovanej, plátkovej, tepanej, patinovanej, leštenej... Technika tepania a pokovovania plátkovým kovom mi umožňuje narábať s tvrdým kovom, akoby to bolo niečo mäkké, plastické ba až živočíšne. A, samozrejme, musia zniesť aj „hrubšie“ zaobchádzanie, keďže na ne pripájam kovové spony na zapínanie...