Tak nejako váhavo

Napísal Ingrid Abrahámfyovág 20. jún 2010

Dizajnér Ondrej Eliáš by sa rád za zvukov príjemnej hudby venoval rozhutovaniu nad najdokonalejším tvarom a funkciou predmetu. To by však výroba, obchod a trh u nás musel mať inú podobu....


femme: Spomenuli ste, že nie ste typ na interný pracovný pomer. Živnosť však nie je prechádzka ružovou záhradou....

Ondrej Eliáš: Po ukončení vysokoškolského štúdia som bol plný ideálov a mal som naivnú predstavu o tom, ako budem navrhovať pre našich výrobcov a pomáhať im zvyšovať estetickú úroveň ich výrobkov. Vzápätí prišlo vytriezvenie. Na Slovensku sa zastavil vývoj, stali sme sa obyčajnou výrobňou zahraničných nadnárodných korporácií, preto väčšina vyštudovaných priemyselných dizajnérov končí v grafických štúdiách, alebo ich zachráni sieť umeleckých škôl, kde pôsobia ako pedagógovia. Po roku “účinkovania” v grafickom štúdiu som mal toho dosť. Neviem tvoriť na počkanie. Dizajnér potrebuje čas, aby sa vedel koncetrovať a spracovať inšpiráciu. Preto som si založil vlastné štúdio s cieľom navrhovať len produkty. Znamenalo to však stratu pravidelného príjmu, úradné vybavovačky a úmorné vyhľadávanie nových klientov, čo pre mladého začínajúceho dizajnéra nie je jednoduché. Učím sa na vlastných chybách. Našťastie sa mi do výroby dostal jeden prototyp USB kľúča a tantiemy z jeho predaja ma držia nad vodou.


femme: Aké sú podľa vašich skúseností možnosti prepojenia medzi návrhármi, výrobou a obchodom u nás a aký je európsky „štandard“?

Ondrej Eliáš: Ako som už spomínal, pokiaľ nebudú na Slovensku výrobcovia s vlastným vývojom, situácia sa nezlepší. Dnes na prstoch jednej ruky spočítate firmy, ktoré sa u nás cieľavedomo venujú dizajnu svojich výrobkov. Pritom, v obrovskej záplave tovaru, môže práve zaujímavý a originálny dizajn pomôcť zvýšiť predajnosť tovaru. Keď to funguje na vyspelých trhoch, prečo to nefunguje u nás? Možno sa netreba báť a trocha zariskovať. Malý neznámy výrobca zo Slovenska môže skôr prekvapiť dizajnom, ako veľký zahraničný výrobca, od ktorého sa to očakáva.


femme: Navrhovali ste drobné kancelárske predmety, svietidlá, nábytok... ako ste sa dostali k plsti?

Ondrej Eliáš: Tohtoročné Fórum dizajnu v Nitre sa nieslo v duchu hesla „Textil a dezén v interieri“ a zameralo sa hlavne na textil. Kedže som chcel využiť ponúkanú možnosť prezentovať svoju tvorbu, rozhodol som sa vytvoriť z plsti sériu kobercov. Zároveň som si vyskúšal materiál, s ktorým som dovtedy nepracoval.


femme: Zdá sa, že sa filc stáva vašou srdcovou záležitosťou...

Ondrej Eliáš: Zaujal ma svojím pôvodom. Je to prírodný materiál, ktorý sa využíval od pradávna. Je zároveň šetrný k životnému prostrediu, čo je najmä v dnešnej dobe dôležité. Dáva mi možnosť iného pohľadu na bežné predmety. Tvrdé sa stáva mäkkým, lesklé matným, hladké štrukturovaným. Takže hľadám daľšie možnosti uplatnenia filcu v netradičných súvislostiach.


femme: Čo navrhujete najradšej alebo pre koho?

Ondrej Eliáš: Rád by som sa venoval dizajnu spotrebnej elektroniky. Rádia, mikrosystémy, reprobedne - to je moje. Pri dobrej hudbe a listovaní v katalógoch s elektronikou dokážem stráviť celé hodiny. Ale optimálne je striedanie rôznych oblastí zaujmu, aby bol život pestrejší...



Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.