Dôvody prečo vetrať
Nedostatočná ventilácia spôsobuje vlhkosť, ktorá je z najhlavnejších príčin vzniku plesní. Tie následne oslabujú našu imunitu a podporujú vznik alergií a iných zdravotných obtiaží. Navyše nedostatok čerstvého vzduchu pôsobí na našu únavu a malátnosť, na druhej strane u detí zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) spôsobuje ospalosť alebo hyperaktivitu.
Nielen my vydychujeme škodlivý CO2 ale aj v našom interiéry sa nachádzajú predmety, ktoré sú napustené toxickými látkami, ktoré môžu pri nedostatočnom vetraní škodiť.
Ako vetrať v zimných mesiacoch
Môžete argumentovať, že vetraním vznikajú tepelné straty, ktoré sa môžu vyšplhať až na 30% úniku tepla z interiéru. Práve preto treba správne vetrať podľa ročného obdobia. Tzv. mikrovetrania sú vhodným spôsobom počas teplého obdobia. V zime hrozí namŕzanie tesnení u okien, kondenzuje sa voda a to je len krôčik k plesniam. „Zdravá vlhkosť“ v byte je však potrebná. V letnom období je ideálna vlhkosť na 40-55%, v zime na 45-65%. K tým správnym hodnotám sa priblížite dodržiavaním ineteriérovej teploty na 21°C, kontrolou vlhkosti vlhkomerom v byte a správnym vetraním.
V každom ročnom období sa odporúča vetranie dokorán otvoreným oknom, dôležitá je pritom, dĺžka a jeho frekvencia. Orientačná dĺžka vetrania pre zimné mesiace (december, január, február) je od 4 do 6 minút aspoň trikrát počas dňa. V prípade, že vonku sú dlhodobo mínusové hodnoty, dĺžka vetrania sa skracuje len na tri minúty. Častejšie treba vetrať, ak je domácnosť viacpočetná. To sa týka aj domácich miláčikov, pri sušení bielizne v miestnosti, v kuchyni pri varení, po použití kúpeľne zapnutím vetráka ako aj pri rozsvietených sviečkach. Jeden človek spotrebuje 15 až 25 m3 vzduchu za hodinu. Pri prepočte na jednu miestnosť s rozlohou 25 m2, v ktorej sa nachádza 52 m3 vzduchu, by jedna osoba vydýchala vzduch približne za dve až tri hodiny. Častejšie treba vetrať aj pri novom zateplení fasády a pri výmene tesnejších nových okien.
